Ľudské práva sa porušujú v mnohých krajinách, napríklad mohli by sme priateľom z Ukrajiny vytknúť rozmáhajúci sa fašizmus, postavenie žien v arabskom svete, rozštvrtenie novinára na Saudskej ambasáde, či neľudské zaobchádzanie Izraela s Palestínčanmi.
Venujme sa ale týmto dvom veľmociam.
Čo je možné vytknúť Číne ? Je na mieste vyjadriť znepokojenie zo zhoršujúcej sa situácie v oblasti ochrany ľudských práv, zadržiavanie ľudsko-právnych aktivistov, postavenie etnických a náboženských menšín, hlavne Ujgurov, v súčasnosti sa v internačných táboroch v Číne nachádza približne jeden milión Ujgurov, pričom Čína až cynicky tvrdí že ide o strediská vzdelávania.
O dodržiavaní ľudských práv v Rusku by lepšie vedeli hovoriť osudy Pavel Litvinova, Vladimíra Bukovského po smrti , Alexeja Navaľného , Borisa Nemcova, ale i mnoho iných opozičných politikov. Obeťami prenasledovania, nezákonných zatknutí a zadržiavaní, mučenia, dokonca zmiznutia sú ľudia z komunity LGBT, ochrancovia ľudských práv, predstavitelia nezávislých médií či tretieho sektoru.
Samostatnou kapitolou je Čečenská spoločnosť, ktorá je väčšinovo moslimská a nezriedka sa stávajú prípady, keď samotná rodina homosexuálneho člena zavraždí a súdy takéto prípady neriešia. Rusku sa taktiež často vytýkajú dezinformačné kampane na území iných krajín, dokonca zasahovanie do volieb v týchto krajinách.
Majú vyjadrovať európski politici pri stretnutiach s ruskými a čínskymi predstaviteľmi obavy zo situácie v oblasti ľudských práv v týchto krajinách , alebo len riešiť klimatické zmeny ? V odpovedi na túto otázku sa európski politici líšia, niektorí sa týmto témam vyhýbajú. Je prirodzené, že hospodársky záujem krajín je dôležitý, udržiavanie dobrých vzťahov zvyšuje obchodný a ekonomický potenciál a politici by mali byť teda mierne zdržanliví, ale nikdy touto zdržanlivosťou nesmú byť zradené vyššie hodnoty, teda hodnoty na ktorých je založená západná civilizácia.
Myslím si že je to vec usporiadania si priorít. Je nepochybné že v oboch prípadoch ide o obrovské ekonomiky, významných dovozcov, obrovský exportný trh. Medzinárodný poriadok ale stojí okrem rešpektovania medzinárodného práva, rešpektovania medzinárodných pravidiel aj na rešpektovaní ľudských práv, pričom najoptimálnejšie usporiadanie je také, ktoré ľudské práva rešpektuje a neporušuje .
Je kritizovanie týchto veľmocí ekonomickou samovraždou ? Medzi politickými a ekonomickými vzťahmi v skutočnosti neexistuje žiadny priamy vzťah, dokonca naše ekonomické vzťahy s Čínou sa po Kiskovom stretnutí s Dalajlámom zlepšili, kým v roku 2016 Slovensko vyviezlo do Číny 1,26 mld. USD, po tomto stretnutí slovenský export narástol na 1,38 mld. USD. Aj Čína a Rusko majú svoje ekonomické záujmy a obe krajiny sú ochotné ich rozvíjať bez ohľadu na iné veci. Veľmi dobre si uvedomujú, že čokoľvek čo obmedzuje schopnosť vymieňať si tovary a služby spomaľuje aj ich ekonomickú aktivitu, škodí aj ich ekonomickému rastu a v prípade uvalenie ekonomických sankcií by sa aj im veľmi rýchlo minul zoznam štátov s ktorými je možné obchodovať. Teda ak sa politici témam ľudských práv budú vyhýbať, lacnejší plyn nebude.
Ktorí zo Slovenských politikov sa v minulosti vyjadrovali k porušovaniu ľudských práv v oboch veľmociach ? Nepochybne exprezident Andrej Kiska a prezidentka Zuzana Čaputová. Ako som už uviedol , je to vec usporiadania hodnôt a toto ich usporiadanie ladí aj s mojou hodnotovou orientáciou.
