Vidím záblesky obrazov, ktoré na Bratislavskom hrade vystavuje Martina Šimkovičová, Romana Tabák a Jana Vaľová. Našťastie bol to iba sen. Dopotácam sa do kúpeľne, umyjem si tvár, uvarím si šálku kávy a zapnem si televízor a …. nebol to sen.
Hneď mi blyslo hlavou, že obrazy týchto troch podivných existencií - rasistickej ministerky kultúry, pipiny, ktorá sa vyváľala v tatranskej bystrine len preto, aby sa do nej mohla vymočiť a dlhoročnej poslankyne strany Smer, musia byť degradáciou výtvarného umenia a prezentáciou výtvarnej dekadencie a úpadku.
Ale verte alebo nie, toto som si myslel len kým som túto správu poznal len z titulku na spodnej lište televíznej obrazovky, keď som tieto obrazy zbadal na obrazovke, nešlo akosi chtiac nechtiac neuznať, že hlavne v osobe pani ministerky sa zrodil výtvarný génius a v neposlednom rade som kapituloval pred faktom, že práve táto trojica umelkýň pomôže spopularizovať výtvarné umenie na Slovensku.
Pani ministerka skrátka musela konať, pretože obrazy Michelangela, Moneta, Picassa, Rembrandta, Van Goga, či Da Vinciho jednoducho nemohli byť pre slovenského vlastenca tým ťahákom, ktorý privedie zástup návštevníkov do galérií. V SNS sa dokonca povráva, že všetci títo maliari by mali byť už mŕtvi, prišiel s tým Andrej Danko, teda bolo potrebné ponúknuť alternatívu aj takým mazaniciam, ako sú napríklad obrazy Salvadora Daliho. Takým detailom, že pani ministerka našla samú seba vo výtvarnom umení až po 53. rokoch a má teda asi pomalšie rozjazdy sa prirodzene zaoberať nebudeme. Možno jej výtvarné umenie neprinesie na sociálnej sieti toľko followers, ako by jej prinieslo video v ktorom si sype prací prášok ako detský zásyp na prdel, ale jej volič iste ocení, že nebolo jednoduché skĺbiť náročnú prácu mimoriadne populárnej ministerky kultúry s výtvarným umením. Logicky, časový problém môže nastať vtedy, keď dostane ponuku nanovo premaľovať Sixtínsku kaplnku, vtedy si vyberie v práci pár dní voľna, hádam ju na ministerstve zastúpi svetoznámy kozmológ Lukáš Machala. Ak by bol záujem o vylepšenie portrétu Mony Lisy nejakými pestrejšími farbami, toto zvládne cez víkend, počítam.
Dôkazom toho, že jej výtvarná tvorba pomohla Slovákom vnímať čo je to skutočné umenie, je i názor samotného Lukáša Machalu. Najprv mu síce nevedela vysvetliť, do akej kategórie sa to vlastne prihlásila, on sa predsa len venuje kozmológii a hlavne tvaru Zeme, no potom čo videl na vlastné oči jej tvorbu, nezapochyboval ani na chvíľu o jej výtvarnom géniovi a čo tento mysliteľ povie, to jednoducho platí, nikto na ministerstve to nerieši či je to naozaj tak, ani to nespochybňuje a každý hltá každé jeho slovo. Dokázal rýchlo vstrebať aj to, že pre pani ministerku nebolo ľahké nenamaľovať na svoj prvý obraz také tvary, ako sú kosák a kladivo, či hákový kríž, čím by iste potešila Roberta Fica, či Tomáša Tarabu.
Už jej nebudú jej podriadení vyčítať, že sa chvastá ničím nepodloženými výsledkami, pretože práve absencia tohto umeleckého diela bola doteraz jedinou prekážkou, aby vošla do svetovej výtvarnej histórie. A to ešte zriadi komisiu trojčlennú komisiu, v ktorej bude ona, Lukáš Machala a riaditeľka Bibiany Petra Flach na ohodnotenie tohto obrazu, hodnotiť sa bude nielen samotný obraz, ale aj postava autora a keďže pani ministerka ani po päťdesiatke nenakysla, ufunený a večne spotený Huliak s vyvaleným bruchom by vo výtvarnom umení na Slovensku nemal šancu, ani keby namaľoval sestru Mony Lisy.
V súvislosti s výtvarným umením na Slovensku ju trápia dve veci. Prvou je, že na Slovensku profesia výtvarného umenia už v podstate vymizla a po nej v tomto umení až na Romanu Tabak nastala generačná diera, ktorú je potrebné zalepiť. Problém by bol vyriešený tým, že by začali maľovať napríklad Erik Kaliňák, Richard Gluck. Nemusia mať žiadnu obavu, pretože v ich prípade sa bude brať do úvahy a dotvárať celkovú hodnotu obrazu bude to, že sú poslancami zákonodarného zboru za stranu Smer.
Druhý problém, ktorý ju trápi je, že umelecká obec a politická opozícia tvrdí, že jej výtvarné umenie je len akousi reality šou, že je najpokleslejším bulvárom nadopovaným vagónom politickej tuposti. Čo sa týka umeleckej obce, ona si počká, kým prídu žobroniť, aby im nejaký ten svoj obraz predala, zatiaľ môžu prísť do galérie, vybrať mobil a urobiť si pár skvelých záberov z jej umenia. Nechápe ani výhrady politickej opozície, ak chcú vystavovať svoje obrazy, však mohli už dávno vstúpiť do Smeru I, Smeru II, alebo do SNS. Veď aj Robert Fico, ktorému ako jedinému bolo dovolené počas prehliadky jesť rožok s maslom povedal, že nikdy nedovolí aby výtvarné umenie na Slovensku kleslo tak, že sa v ňom budú môcť realizovať aj progresívci. Sú bez šance. Si členom Progresívneho Slovenska ? Máš smolu. Si členom SAS ? Máš rovnakú smolu. Si členom KDH ? Aj v tomto prípade máš smolu.
A ešte pani ministerka nechápe, prečo sa niektorí návštevníci galérie pri pohľade na jej obraz zvíjajú v bolestivých grimasách a niektorí sa smejú tak, že zakopávajú o vlastnú nohu.
