....číslom 1071311, ktorý po tom, čo napíše, že moje texty nemajú ani hlavu, ani pätu, pristúpi k urážaniu mojej osoby. Takže, milé číslo – ja svoje články zverejňujem nielen na eSMEčku, ale pre pár priateľov aj na facebooku, takže som ľahko dohľadateľný, aj fyzicky. Sú plné sarkazmu, niekedy aj zosmiešňovania a urážok. Píšem ich dobrovoľne, nikto mi pištoľ pri hlave nedrží a je mi jasné, že ak niekoho zosmiešnim, alebo urazím, beriem na seba riziko, že dotačnému sa to 2 x páčiť nebude. Za svoje texty platím daň a to nie len v tej podobe, že som stratil niekoľko priateľov ( a niektorí mi naozaj chýbajú ), ale aj v tej, že som si v minulosti našiel v poštovej schránke a za stieračom auta dobrú radu, aby som prestal písať, lebo sa niekto začne zaberať mojou papuľou, zubami, spodnou sánkou a tak podobne. Keďže vôbec nemienim začať písať o harmonických partnerských vzťahoch, či o vyváženom životnom štýle, teda tým, ktorých moje blogy nenapĺňajú nejakým šťastím odkazujem, stačí ich ignorovať.
Keďže na profile Tomáša Tarabu pristalo nové video a to hneď z Tatier, nedá mi neprejaviť radosť, že sa z Tatier vrátil živý a zdravý, keďže predpokladám, že v Tatrách je v ovzduší menej CO2 a viac O2, takže jednak je tam výbušné prostredie, jednak mu hrozilo zadusenie kyslíkom ( prof. Huliak, 2024 ). Zároveň dal nafotiť z oblohy stav lesov na Muránskej planine, ktorý označil za katastrofálny a ako je mu vlastné, ihneď identifikoval aj páchateľa – ekoteroristov z mimovládok. K jeho fantastickému vedeckému objavu, že zmiešaný les je stabilnejší a zdravší, ako smrekové monokultúry sa vrátime neskôr, tak isto ako k jeho zneužitiu tragédie v Monkovej doline. Na vysvetlenie terajšieho stavu slovenských lesov sa musíme vrátiť do až doby, kedy bola tráva zelenšia, obloha modrejšia a chleba chlebovitejší. Súčasné drevinové zloženie lesov na Slovensku je do veľkej miery zmenené v prospech produkčne výkonnejších a hospodársky žiadaných drevín, čo je dôsledkom niekoľko storočného využívania lesov človekom a nie ekoterorizmom mimovládok a ukričaných aktivistov. Viem, že teraz na seba privolám hnev mnohých poctivých lesníkov, ale v niečom má Taraba pravdu ( aj keď neúmyselne ), v ekoterorizme. Už socializmus (zdôrazňujem zriadenie a nie lesnícka obec, či ochranári ) sa chovali k slovenským lesom macošsky. Presne v duchu hesla, uloženého vo výklade miestnych potravín – závery XV. zjazdu KSČ splníme, keď sa v ťažbe dreva neplnil plán, pristúpilo k prevratným a vysoko účinným trendom – všetko ponad lesnú cestu na dĺžku lana LKT 80 ( v ktorom som sedel ) bola kalamita, ktorú bolo potrebné vyťažiť. A to lano bolo poriadne dlhé. Chvíľu mi trvalo, než som to vstrebal, ale keby som to lano neťahal ja, bolo pripravených niekoľko lepších, alebo horších mojich verzií . Po roku 89 sa začali lesy vracať pôvodným vlastníkom, legislatíva nedostatočná, neexistencia lesných odborných hospodárov, kontrola zo strany štátu formálna ( na stredne veľký okres traja ľudia na vtedajšom lesnom úrade ) a v tomto chaose sa naplno prejavila strata empatie s prírodou u niektorých staronových vlastníkov. Zdôrazňujem niektorých, nie všetkých. Bola to riadna ryža, obzvlášť v lokalitách, kde o nadvládu nad miestnym urbárom súťažili dve skupiny vlastníkov, horeli nielen traktory v lese, ale aj stodoly v dedine. Keď sa vyrúbalo čo sa vyrúbať dalo, predali sa podiely eseróčke nejakého Rakúšana, ktorý dielo skazy dokonal. Znova viem o čom hovorím, pracoval som aj na lesnom úrade a spory medzi znepriatelenými skupinami dedinčanov , aj spomenuté požiare som riešil už ako policajný vyšetrovateľ. Úspešný príbeh hľadania demokracie a slobody, mal v mnohých prípadoch pre slovenské lesy blbú pointu, to je fakt. Lesníci, ochranári, ale aj aktivisti sa pokúšali slovenské lesy chrániť, ale keď začali lesy skupovať zbohatlíci kvôli poľovným revírom, ich snaha zostala bez požadovaného efektu.
Naše lesy si teda devastujeme desaťročia a potom ich prídu zachraňovať nejakí arogantní politickí zmrdi, bez príslušného vzdelania, vedomostí, vzťahu k prírode, čo im však dáva neskutočnú slobodu trepať nezmysly na tlačovkách, ktoré majú jediný cieľ, zmocniť sa lesov , ktoré ešte zostali v národných parkoch. Kedy a koľko stromov sa musí v národných parkoch vyťažiť, aby sa mohli nahradiť zdravými zmiešanými lesmi ? Správna odpoveď znie – hneď a veľa.
Taraba patrí k ľuďom, ktorí majú pocit že vedia všetko a pritom nevedia nič. Čaká potlesk a obdiv zato, že sa dokázal naučiť, že zmiešané a priestorovo bohato štruktúrované lesy, zložené z viacerých druhov pôvodných drevín a so zastúpením všetkých vekových skupín a rastových štádií sú stabilnejšie, odolnejšie a zdravšie, ako smrekové monokultúry ? Alebo sa tento Rozumbrada chce tváriť, že na toto zasvetené múdro prišiel on s Huliakom a Kuffovým klanom ? Je to učivom ôsmeho ročníka základnej školy na prírodopise. Už som si 100 krát povedal, že nebudem pozerať Tarabove videá na sociálnej sieti, lebo mi to všetko pripadá ako 450 repríza Televarieté a sám Taraba ako komparz do – čo dokáže ulica. Stále to poruším, pretože som zvedavý, odhalením akého ekotajomstva chce zakryť svoju chamtivosť. Ide o to, v prvom rade zažiariť, pretože bez toho by celá tlačovka zostala bez požadovaného efektu a na konci nesmie chýbať zaručená informácia, koľko stotisíc euro dá na obnovu tatranského chodníka. Medzi Tarabovo špecifikum patrí, že len tak pomimo nám oznámi, prirodzene preto, že v Tatrách je potrebné dať do poriadku parkovanie, že ide stavať nový parkovací dom, vlastne dva a možno aj viac.
Obzvlášť mi bolo ľúto pracovníka Tanapu Ing. Jána Slivinského, ktorý nám ukázal fotografiu, ktorá mala dokazovať že dôvodom zosuvu pôdy a následnej tragédie v Monkovej doline je bezzásah, čo má dokazovať niekoľko suchých smrekov. No možno mu použitie takejto jednoduchšej varianty poradil Taraba, my by sme však očakávali, že nám povie napríklad, akú hodnotu predstavoval hodinový úhrn zrážok v čase odtrhnutia, sklon svahu a ďalšie číselné údaje. Nedozvedeli sme sa ďalej llautr nič. Možno nám však nepovedal, že hodinový úhrn zrážok v čase nešťastia bol 102mm/h, čo je viac ako dvojnásobok priemeru preto, aby sme neprišli na to, že k odtrhu by prišlo aj keby tie smreky neboli suché. Miera jeho submisívnosti voči Tarabovi bola ponižujúca, no strata vlastnej serióznosti už len preto, že sa postavil vedľa Tarabu na tlačovke sa dá ospravedlniť len tým, že má hypotéku. Pritom nechcem, aby sa tí odborníci ktorí zostali vedľa Tarabu mojimi slovami cítili urazení, alebo že majú menší význam ako tí, ktorých vyhodil. Musia si však uvedomiť, že ak si chcú zachovať svoju lesnícku česť, skôr, či neskôr si nabijú hubu, ako tvrdo a s akými následkami, to ukáže čas, pretože tomuto enviropolovzdelancovi z googlu ide o prachy až v prvom rade. Poznám osobne taký jeden osud.
Na záver by som sa chcel opýtať pána ministra jednu maličkosť. Keď už telefonoval s ministrom životného prostredia ČR a tento mu potvrdil že naši susedia nahrádzajú smrekové lesy zmiešanými, listnatými, či sa ho opýtal na takú banalitu, akou je nadmorská výška, pretože v Tatrách siaha smrekové pásmo až do výšky 1 600 m.n.m., čo je bez troch metrov výška Snežky.
