....ale preto, že pravdivú odpoveď jednoducho nechceme počuť. Dnes urobím výnimku a bude to kritika do vlastných radov, aj keď viem že sa to nemá. Ťažko sa o tom tára a ešte ťažšie píše.
Niektoré informácie, čo i pravdivé jednoducho vedieť nemusíme. Akým spôsobom by asi pokračovalo vaše priateľstvo s kamarátom zo školy, keby ste si za rohom vypočuli všetko čo o vás hovorí, ani pri večery nepotrebujete počuť narážku, že ste nejako nepribrali, aj keď je to pravda.
Čo ale s národom, v ktorom si polovica vybrala za novú zábavu nenávisť voči úplne všetkým, ktorí sú iní, slabší, menší, alebo nižšie postavení, vlastne aby som bol presný, čo s tou druhou polovicou, ktorú nebavia konšpirácie, strašenie migrantmi a LGBTI+, odsudzujú genocídu Ruska na Ukrajine, nemá reflex ako Pavlov pes na heslo „plnohodnotné trináste dôchodky“ a bojí sa aj povedať, že nie je spokojná s tým ako je spravovaná naša spoločnosť, lebo bude označená za politický extrémizmus, že nerešpektuje výsledky parlamentných volieb, či dokonca bude zahrnutá do “strašných vecí“ ohľadne atentátu na predsedu vlády ?
Dnes zatiaľ samé nepríjemné otázky. Stalo sa to preto, že politici len naplnili spoločenskú objednávku, ktorú sme vytvorili my, teda kolaborovali na zle, ktoré je v nás, alebo svojou propagandou zmenili a rozdelili bohabojný slovenský národ tak, aby ho mohli ovládnuť ? Obe polovice si navzájom nevedia prísť na meno, nálepkujú sa navzájom, jedna, ktorá zašliapala do blata zodpovednosť za seba a ktorá chce stále poslúchať a slúžiť svojim feudálnym pánom a nahradila ju falošným vlastenectvom označuje, tú druhú za súčasť diabolského plánu a spiknutia proti záujmom zbožného slovenského národa, za prihlúplych aktivistov v batikových tričkách a sandáloch popíjajúcich celý deň svoje kapučíno v bratislavskej kaviarni. Druhá vytrubuje do sveta a prvú označuje za adrenalínových feťákov s vymytým mozgom bez akýchkoľvek vedomostí, za nostalgikov po komunizme, po kléroštáte, za zdieľačov tých najprostoduchejších vecí, aké kolujú po internete.
Vzájomná nenávisť rastie a ako povedal nejaký George Orwel – vybičovaná nenávisť sa v určitej fáze začína sama prenášať z objektu na objekt ako plameň z plameňometu. Žiadne výhody nám neplynú ani z toho, že nástup populizmu , nenávisť v spoločnosti a jej následné rozdelenie na dva nezmieriteľné tábory nie je ojedinelým úkazom len v našich končinách, skôr to vidím ako ďalší kameň úrazu. Plakať nad tým má asi rovnaký význam, ako rozčuľovať sa nad tým, že Šutaj Eštok kupuje pre papalášov drahé Mercedesy a pre policajtov ponožky.
A teraz nastupuje dobrá správa. Reagovať na stav v ktorom sa nachádzame pocitom rezignácie, zdeptania, frustráciou, či ponížením ? S takouto pesničkou by sme čoskoro prišli na bubon. Keď už jeme jedine neslušne, keďže pri jedle zásadne čítame, skúsme sa k sebe aspoň na chvíľu správať slušne. Slušné správanie má tú výhodu, že to nie je ťažké ako jadrová fyzika, žiadne túlenie sa k sebe, len slušnosť a vzájomný rešpekt. Je to bezpochyby lepší prístup, ako neustále hľadanie rozdielov medzi nami. Musíme pochopiť, na aké dno sme to spadli, zmena je len na nás, nie na politických šarlatánoch ( nie je náhodou, že žiadna vláda nevytvorila za tridsať rokov základy právneho aparátu, ktorý by bol odolný voči korupcii ), už sa hrá len o výsledok – všetko, alebo nič.
Predchádzajúcimi riadkami som chcel odkázať pravoverným ficovcom aj šimečkovcom, že im posielame novú spoločenskú objednávku ako doteraz, objednávku na slušné, spravodlivé a slobodné Slovensko, ak nie sú schopní našej objednávke vyhovieť, majú proste pech. Slovensko , ktoré bolo počas svojej histórie vždy perifériou, možno neprodukuje veľa skutočných osobností, vyprodukovalo ale dosť voličov, ktorí dokážu politikom ukázať kde sú dvere a dať im padáka.
