netvrdím že vždy najhodnotnejším spôsobom, pretože som pisateľ hobík a nie profík, aj keď čítanosť mojich blogov hovorí, že sa mi to sčasti darí.
Viem, že tento blog vás nenaplní nejakým šťastím a že na seba privolám hromy blesky slovenských nacionalistov, ale chcem zdôrazniť, že moje rozprávanie nebude kritikou slovenskej kultúry, folklóru či zvykov, ale o zakomplexovanom slovenskom nacionalizme, o nacionalistických populizmom nasiaknutých zaostalých idiotov, ktorí bezškrupulózne využívajú slovenskú kultúru na rabovanie ďalších a ďalších dukátov a zlatiek, ktoré potom chýbajú vo finančne podvýživených slovenských nemocniciach, školách, na nedostavaných diaľniciach, tuneloch, privádzačoch a preto na Slovensku horia nielen vatry zvrchovanosti, ale aj železničné vagóny.
Ak zotrieme povrchovú vrstvu slovenských národniarov, zistíme že majú zvláštne črty docentov Univerzity of Youtube a väčšina z nich sa habilitovala prácou o praslovenskom pôvode Ježiša, v mene úspechu vo voľbách a pri tvorení koalícií falšuje minulosť.
Ako to dokážu títo ľudia, ktorých vnútorný svet je beznádejne prázdny a ktorý rozumejú len tomu, čo sú peniaze, ku ktorým majú veľký emocionálny vzťah a funkcie ? Dá sa to dokázať dvomi spôsobmi - svojim prízemným politickým jazykom, ktorého základným znakom je prehlušiť argumenty heslami, nahradiť ich citoslovcami a výkrikmi, teda použiť jazyk, ktorý sa nevzťahuje k pravde, ale k moci, zbaviť slová pravého zmyslu, degradovať ho na otrocký nástroj a týmto zbaviť voliča jeho osobnosti, jeho tváre, pretože sa zotročením jazyka stal ľahko masovo mobilizovateľným. Slováci majú vlastnú skúsenosť s morálnou a kultúrnou devastáciou za komoušov, ešte dve volebné obdobia vydržia, ponúkneme im romantickú koncepciu moderného slovenského národa, aj keď o rozumových schopnostiach stvoriteľov tejto koncepcie sa dá s úspechom pochybovať. Po prvom kroku sa stáva volič naivne a hlúpo slúžiaci.
Po prvom kroku nasleduje krok druhý – otvorená hostilita, teda vedenie svätého boja proti vymyslenému nepriateľovi, v našich podmienkach je to prirodzene liberalizmus a progresivizmus. Progresivizmmus spravidla dostane označenie diabolského plánu a spiknutia ( ak je to potrebné, tak spoločne s Iluminátmi a Židmi ) proti záujmom zbožného slovenského národa. Aj keď je to výsmechom obyčajnej logike, v rurálnom prostredí, ktoré rozhoduje voľby to funguje vynikajúce. Veď kto by chcel mať na obecnom úrade premaľovanú štátnu vlajku na dúhovo.
Ešte pár romantických predstáv o návrate k národným koreňom, prejavy gýčovitej lásky k národným symbolom na billboardoch, ktoré sa zaplatili z pôžičiek influencerov, ktorí za ne dostali na kandidátke zvoliteľné miesta a voľby môžu prísť. Necelých 6 % nie je oslnivý úspech, ale, falzifikáty národných politikov sa dostávajú nielen do zákonodarného zboru, ale zlyhaním fašistu Uhríka aj do vládnej koalície. Nastáva delenie koristi, teda rozdávanie funkcií proti podpisu. Vďaka falošnému a agresívnemu vlastenectvu, slovenskí nacionalisti napriek intelektuálnej nedostatočnosti dostávajú dve ministerstvá, s prísľubom vytvorenia tretieho, kopu štátnych tajomníkov a iných vysokých štátnych funkcií. To, že im chýbajú v rezortoch, ktoré vedú základné vedomosti ,dostatočná pojmová vyjasnenosť aj vplyvom deficitu vzdelania dostáva životné prostredie, ale hlavne kultúru do radikálnej podoby. Nevadí, je to ich časť koristi, môžu si s ňou robiť čo chcú, pretože Robert Fico vie spočítavať dvojciferné čísla.
Nič na plat, všetci poslanci NR SR sú už napasovaný do
dvoch škatuliek, v prvej sú poslanci vládnej koalície a v tej druhej opoziční poslanci, čiže sa vlastne vytvoril dokonalý kastový systém, poslanci koalície za opozičné návrhy nezahlasujú, pretože premiešavanie jednotlivých kást by mohlo byť zdrojom znečistenia.
Ale poďme k v krátkosti k prvej koristi, k ministerstvu životného prostredia, ktoré dostal proti podpisu pokračovateľ otca národa Andreja Hlinku, ktorý zadefinoval Slovensko ako „biele a kresťanské“. O motivácii Tomáša Tarabu, ako bývalého úspešného podnikateľa si nemôžeme robiť ilúzie, zdrojom jeho inšpirácie nie je božia prostota, nie je karikatúrou rodiny, ako traja ústavní činitelia, nič mu nehovorí pre jeho kolegov povestná sedliacka neokrôchanosť, ba naopak, keď oznamuje tie najväčšie enviromentálne chujoviny, ktoré boli na území Slovenska povedané za posledných 1 000 rokov, nepohne ani brvou. No a tieto sprostosti, či sa týkajú pestovania lesa, obnovy lesa, ochrany pred kôrovcom, či medveďom, nám dávkuje starostlivejšie, ako sústava infúzií na ARO. Kľúčovým argumentom, že nič z toho sa nepodarilo pretaviť do praktického života si autor článku vysvetľuje tak, že týmito mediálnymi sprostosťami prekrýva svoje kšefty, o ktorých nemáme ani páru.
No ale poďme už na ministerstvo kultúry k pipine z Kittzze Martine Šimkovičovej, pretože práve tam prebieha boj o slovenskosť, ktorý je vždy o odtieň svätejší a o odtieň bojovnejší, ako na ostatných ministerstvách. Aj keď ide pani ministerka na toaletu, aj takáto banálna udalosť nadobúda váhu národného zápasu na život a na smrť. Slovenská kultúrna obec musí byť postihnutá paranoidným myslením, keď nedokáže tento abstraktný pojem stojí vyššie, ako materiálne blaho pochopiť geniálne kroky pani ministerky, že Slovák bude konzumovať len jednu a to slovenskú kultúru, pretože je bohumilejšia ako každá iná, hlavne sa nemôže týkať akejkoľvek inakosti, veď ich úpadkovú kultúru dokázali eliminovať aj komunisti. Je rozhodnutá posunúť kultúrne poznanie Slovákov dopredu, aj keby jej mali za to napľuť do očí. Taktiež nerozumie, že Slováci vnímajú EÚ ako bankomat, keď ona má bankomat toť za rohom.
Opusťme na chvíľku týchto dvoch autenticky hlúpych a v odbore ktorý vedú nevzdelaných ľudí , ktorí funkčne pochopili, že ak budú riešiť národné……..nebude vidieť koľko si nakradli., pretože existuje ešte jedna skupina ľudí a to v regiónoch, ktorí kvôli ponúknutým funkciám zašľiapali do blata pocit ľudskej dôstojnosti a nahradili ju hranou národnou hrdosťou. Morálny človek nebude zo seba robiť idiota kvôli akémukoľvek zisku, pretože je to hanba. U morálnych osobností stojí tento abstraktný pojem vyššie, ako materiálne blaho.
Vráťme sa však ešte nachvíľku k národnej smotánke, vlastne bryndze, avšak bryndza je rumunský názov pre syr, ktorý tu dorazil s valašskou kolonizáciou a s pôvodným obyvateľstvom nemá nič spoločné.
Zámerom tejto úvahy nebolo zhadzovať slovenskú kultúru, ale autor tohto článku je presvedčený, že aj keď je vatra dnes symbolom zvrchovanosti Slovenska, nemali by sa pri nej hriať Slováci aj uprostred júla, ak je folklór vrcholom slovenskej kultúry, potom nepatrí do volebného boja, lebo nadobúda podobu estrád ako v reálnom socializme. Politikom, ktorí využívajú folklór v predvolebnom boji nejde o ušľachtilé úmysly, ani o úctihodné pohnútky, ale o primitívny kalkul, ktorý potom ospravedlňujú trápnym žonglovaním intelektuálne neduživými argumentami
Na záver sa vráťme k názvu článku, pretože vám dlžím jedno vysvetlenie, ktoré ma absolútne vypína. Netýka sa len Tarabbu a Šimkovičovej, ale väčšiny ministrov a nielen tejto vlády. Mnohí z týchto štátnych úradníkov nemajú žiadne svedomie, pretože tento pojem nemá materiálnu povahu a neprináša zisk. Vo svete týchto štátnych úradníkov, ktorí necítia za svoj rezort žiadnu zodpovednosť sa pristupuje k štátnym peniazom veľmi selektívne. Víťazstvom vo voľbách považujú spoločnosť za svoju korisť, veď už Vladimír Mečiar zakladal Slovensko ako svoju korisť a Robert Fico je jeho hrdý a úspešný nasledovník.
Každá nová vláda zlikviduje skoro celý kultúrny, hospodársky a spoločenský poriadok, ako keby chcela vytvoriť úplne novú spoločnosť, čím spôsobuje spoločnosti miliardové straty. Ak asi 20 % spoločných peňazí sa rozkradne, ak sa buduje autoritatívny štát, ktorého vábeniu podľahli v minulosti aj bystré hlavy ako sme to svedkom teraz, ktorý je z princípu menej výkonný ako slobodné zriadenie, ak Robert Fico obetuje za svoju slobodou európske peniaze, potom sa nemôžeme čudovať, že pokým sa niektorí politici presunuli z dedinských zabíjačiek, poľovných revírov a posedov v lese na drahé golfové ihriská, či na prepychové dovolenky v arabskom svete, kde jedna noc v hoteli stojí viac, ako celoročný plat školníka. Kým sa politici budú sústrediť viac ako na rozumné spravovanie krajiny na malé domov, dovtedy budú pre nedostatok zdrojov v zdravotníctve zomierať malé, holohlavé detičky na onkologické ochorenia, naši rodičia, mnohokrát šesťdesiatnici na oveľa banálnejšie ochorenia, na nedostavaných diaľniciach, privádzačoch a tuneloch budú pri dopravných nehodách zomierať celé rodiny, na železničných tratiach budú horieť vlaky, budeme mať nekvalitné školstvo, ktoré bude produkovať študentov, ktorí nerozumejú čítanému textu a takto by som mohol pokračovať do nekonečna.
Niekedy nadobúdam dojem, že naši politici do svojej osobnej mizérie vlečú celú krajinu úmyselne a že slovenské školstvo zničili úmyselne taktiež, aby si postupne vytvárali armádu svojich voličov, s ktorými budú môcť veľmi dobre manipulovať.
Na úplný záver by som chcel národne orientovanému voličovi pripomenúť, že suverenitu si môžeme upevniť len zotrvaním v EÚ a vystúpenie z EÚ by znamenalo nielen veľké riziko straty suverenity, pretože sme malá krajina, ale aj to, že 85 % peňazí, ktoré sa dávajú na rozvojové projekty ide z eurofondov.
