....vôbec nebude.
Dopredu sa teda ospravedlňujem, tento článok o Robertovi Ficovi nebude o sofistikovaných vysvetleniach, jeho na prvý pohľad nevysvetliteľného chovania, nebude o evolučných výletoch do histórie novodobého Slovenska, kde budeme porovnávať Roberta Fica z prvej polovice deväťdesiatych rokov a teraz, nebude ani o citátov odborníkov z oblasti psychiatrie a psychológie.
Hmm, skúste ale pri čítaní vydržať, pretože jeden nový argument ohľadne zaobstarávania si živobytia Robertom Ficom predsa len odznie a bude z toho celkom peklo v našej trafike.
Takže už žiadne fóriky, ideme rovno na vec. Na nedeľnej tlačovej konferencii, človek ktorý nikdy nepoznal hrozbu verejného zahanbenia, Robert Fico pustil video tanca partnerky predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku Sone Ferienčíkovej a verejne zapochyboval, či ide o umenie. Šimečka to označil za osobný útok, ktorý nemá v politickej diskusii čo hľadať a Roberta Fica označil za zúfalca. Ak vám teraz vaša obrazotvornosť vyprodukovala výjav Martina Šimečku rozpáleného do červena, môžete túto predstavu kľudne zapudiť. Na rozdiel od toho smeráckeho ožrana, si zachoval úroveň a jeho reakcia mi pripomínala skôr sponzorovaný príspevok na slušnosť.
Keďže si myslím, že vrcholový politik štátu, obzvlášť predseda vlády by mali prejsť nejakým prirodzeným sitom výberu, pozrel som som si na socsieti dozadu asi desať jeho videí a napriek tomu, že si uvedomujem môj hendikep vo vzdelanosti v medecínskej oblasti, som presvedčený, že tento človek by sa mal zveriť do opatery psychiatrov, alebo psychológov. Viem že za toto čo teraz napíšem v súvislosti s Robertom Ficom, budem jeho fans označený za blbca, prinajlepšom za rozumbradu, ale ja som si vždy takto nejako predstavoval debila. Odporúčam jeho fans urobiť to isté, čo som urobil ja, prejdite si spätne cca jeho desať videí a garantujem vám, že vo svojom okolí nenájdete 60. ročného človeka, ktorý by sa choval takým, alebo čo i len podobným spôsobom ako Robert Fico. Tento článok nemá ambíciu urobiť z Roberta Fica nejakú obeť, vo svojej vyšetrovateľskej praxi som musel preštudovať stovky znaleckých psychiatrických posudkov a garantujem vám, že v znaleckom posudku týkajúceho sa jeho samotného by sme si prečítali túto vetu. Robert Fico nedokáže svoje konanie ovládať a preto je pre spoločnosť vysoko nebezpečný.
Napísal som o Robertovi Ficovi mnoho článkov a úprimne povedané, doposiaľ som bol presvedčený, že jediným dôvodom, prečo sa chová ako hovädo je snaha vo voľbách získať moc a vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Mylne som sa domnieval, že razanciou, ktorou vtĺkal do mysle svojho voliča svoje nehorázne lži, sú práve tie, ktoré voličovi práve odčítal z pier a bol som si istý, že ak to bude potrebné, vyhlási sa aj za feministu a na tlačovku si dá podprsenku. Zvykol som si, že pre neho sa účelové lži stali už dávno normou.
Keďže sa nezmenil ani po tom, čo po atentáte na svoju osobu mal možnosť prehodiť pár priateľských slov s Bohom, ktorému iste sľúbil, že už bude sekať dobrotu, vedel som, že musí existovať ešte nejaký iný dôvod jeho správania, ktorý čnie aj nad strachom z áreštu. Nepriamo sú týmto problémom sociálne siete. Na sociálnych sieťach sa v jednom prepojení stretnú fašisti, komunisti, arabský extrémizmus, hinduizmmus a čo ja viem čo ešte. Zlejú sa do jedenej diskusnej skupiny a je prirodzené, že sa pohádajú. Doposiaľ je to v poriadku, problém nastáva vtedy, keď táto rozhádaná spoločnosť vyprodukuje určitý druh politikov, ako sú Fico, Danko, Šutaj Etok, Taraba a mnohí iní, ktorí jej ponúknu riešenia, po ktorých je práve dopyt. Prirodzene nie sú to riešenia, ale účelové lži, ktoré sú prostriedkom ako sa dostať k moci. Tento prostriedok sa však v určitom štádiu spravidla vymkne svojmu stvoriteľovi z rúk a začína si žiť vlastným životom. Politici potom v takomto pokryvenom prostredí prijímajú pre krajinu dôležité rozhodnutia a tak tomu bolo aj v prípade Brexitu. Po tom, čo z úst nezodpovedných politikov v snahe získať moc odznel populistický sľub, prostriedok sa stvoriteľom vymkol z rúk, začal si žiť vlastným životom, zaznel hlas ľudu a pre Veľkú Britániu bolo vymaľované. Brexit nespomínam náhodou. Protieurópske lži sa Robertovi Ficovi dávno vymkli z rúk, začali si žiť vlastným životom a pomaly nás odchyľujú z dobrej prozápadnej cesty. My, spoločne s ich stvoriteľom sme sa stali ich otrokmi. Ak niektorí pochybujú o mojich slovách, odporúčam pozrieť si film “V koži Johna Malkovicha“, kde sa hlavný hrdina bábkoherec Craig mení na bábku. Som ja skutočne ja ? Možno by bolo pohodlnejšie žiť si šialeným ospravedlnením, že ma ovláda niekto iný, a kryť sa za niekoho iného pred holou realitou a zodpovednosťou. Stúpil som nemalej časti národa na kurie oko ?
Režisér Stanley Kubrick povedal : „ Veľké národy sa vždy v histórii správali ako gangstri a malé ako prostitútky“. Máme skvelú príležitosť dokázať, že druhá časť vety neplatí všeobecne, stačí tak málo, nevoliť luhárov. Ukrajina práve platí za to, že do EÚ a NATO nestihla vstúpiť včas.
PS : Ak by ma za dnešný člnok, niekto chcel pohnať pred komisiu zloženú za zástupcov vlasteneckých plochozemcov, pokúsim sa urobiť si protekciu malým edukačným okienkom. Zem nielenže nie je plochá, ale ani nie je centrom našej Slnečnej sústavy, je ním Slnko. Preto sú slovné spojenia Slnko zapadá, či Slnko vychádza nepresné. Pri romantických večerných prechádzkach by ste teda mali správne hovoriť – „pozri sa, akým krásnym spôsobom dnes naša planéta vrotováva do svojho vlastného tieňa“.
Tak vidíte, aj tento dnešný pesimistický článok sa dá skončiť krásnymi a pritom pravdivými slovami.
