...., ktorí sú pre mňa ako amatérskeho pisálka vždy nekonečnou studnicou inšpirácie. Tých novinárov je asi desať, ale na prvých troch miestach sa vždy striedajú Michal Havran, Peter Tkačenko a Arpád Soltész. Prirodzene ešte rád čítam príspevky Šutaj Eštoka, ktorý nimi rieši vlastné mindráky, aj to tak blbo, že ich v skutočnosti prehlbuje.
Ale posledný komentár Petra Tkačenka, v ktorom dourážal bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana a ktorý je plný lží, poloprávd a dezinformácií som dočítal do konca len vďaka tomu, že ma zastihol s práve vstrelenou konskou dávkou trpezlivosti do žily. Táto novinárska etuda je neobjektívna do takej miery, že si zaslúži diplom, na ktorý hodí svoj autogram vlastnoručne sám Robert Fico. Tkačenko nazval Hamrana samozvaným šerifom, s koltami ktorého si to chce len málokto rozhádať, rozdrapeným policajtom, politickou nulou atď, atď. Viete kto je za odvolaním Ivana Šimka, Richarda Sulíka a za budúcou likvidáciou Bittó Cigánikovej ? No predsa Štefan Hamran. Ak by som si dovolil nesmelo namietnuť, že pán Tkačenko ani nenaznačil dôvod, prečo Hamran zlikvidoval (v prípade Bittó Cigábikovej to berie ako hotovú vec, aj keď sa ešte doposiaľ žiadna likvidácia nekonala ) , týchto ľudí, dostalo by sa mi zdôvodnenia, že sa mu proste nepáčili. On proste povedal premiérovi, prezidentke a predsedovi SaS, aby ich vyhodili, tak ich vyhodili. Asi si to ani pani prezidentka Zuzana Čaputová nechcela rozhádať s jeho koltami. Nás, ktorí trochu sledujeme politické dianie, priviedlo na myšlienku, že v prípade Ivana Šimka a Richarda Sulíka to mohlo byť predsa len trochu inak a pán Tkačenko by nás nazval naivnými, pretože sa nám páčili Hamranove frajerské tlačovky. Peter Tkačenko nazval seba pomalším ( No už vieme aj my pomalší - to sú jeho slová) a ja ho nebudem presviedčať o opaku, to dá rozum, ale mne sa tlačovky Štefana Hamrana naozaj nezdali frajerskými, myslím že ich robil nerád, robil ich z donútenia, pretože v tej dobe naozaj nebolo človeka, ktorý by sa zastal vyšetrovateľov a operatívcov okolo Jána Čurillu pred útokmi Roberta Fica, na ktorom sa už v tej dobe dala pozorovať duševná porucha.
Vráťme sa však na troch riadkoch k Ivanovi Šimkovi a Richardovi Sulíkovi, s ktorými si Štefan Hamran nevie, resp. nevedel predstaviť spoluprácu. Myslím si, že nikoho neprekvapí, že Ivan Šimko mienil dehonestovať konkrétnu živú trestnú vec tým, že potom čo žiadal od Hamrana informácie z vyšetrovacieho spisu na ktoré nemal zo zákona právo a ani ich nedostal , predvolal si policajného prezidenta do svojej kancelárie, kde chcel odpovede na svoje otázky počuť osobne, dokonca za prítomnosti jednej z podozrivých osôb. U mňa je to aktivita zavrhnutiahodná, ktorá sa pohybuje na samotnej hranici zákona. Z morálneho súdu sa nedá vyňať ani druhé konanie Ivana Šimka, že mienil umožniť sa Marošovi Žilinkovi vyjadrovať k personálnym otázkam na policajnej inšpekcii a to na najvyšších poschodiach. Minister bol odvolaný a ja si spomínam, že to bol práve Peter Tkačenko, ktorý mu pofúkal boliestku na jeho pošramotenom egu. Toto sú dôvody, prečo si Štefan Hamran nevedel predstaviť spoluprácu s Ivanom Šimkom, ale tie pán Tkačenko akosi opomenul. Hamran proste nedovolil zasahovať politickej moci do trestného konania, ani keď sa jednalo o jeho ministra, ani keď sa jednalo o PPA.
A propó, Richard Sulík, bol dlhé roky obletovaným liberálnym idolom, napriek tomu, že liberálom nikdy nebol. Mne modely jeho správania pripomínali vždy skôr modely správania sa Kotlebu, ,Uhríka, či Suju. Politickú stranu založil na liberálnej pôde, pretože táto parcela bola práve voľná, ale jeho názory sú – Američania sú národom zlých, tlstých imperialistov, Rusi sú naši dobrácki, slovanskí bratia, ktorí nám jediní rozumejú a teraz si len krátia dlhé chvíle zabíjaním detí na Ukrajine, ktorej Krym aj tak už nikdy nevrátia. Čo sa migrantov, tak Moslim seká hlavy, alebo aspoň kradne. Jeho vzťah k EÚ je minimálne vlažný, pripevnené viečko na fľašu je pre neho fuj. Toto a mnoho iných dôvodov o ktorých my nemusíme ani tušiť,( napríklad raňajky s Kočnerom ) je prekážkou spolupráce medzi Hamranom a Sulíkom. Netreba zabúdať, že Sulík sa hrdí fotografiami so všetkými európskymi, politickými extrémistami.
Dôvod prečo Hamran nedokáže spolupracovať s Cigánikovou mi unikol, alebo bol tak nepodstatný, že som ho vytesnil zo svojej mozgovej kôry. Vylučujem však ten dôvod, že by sa mu nepáčila, pretože táto poslankyňa sa musí páčiť aj chlapovi, ktorý vzišiel z registrovaného partnerstva Ray Charlesa a Andrea Bocelliho.
Na záver si pán Peter Tkačenko pomohol múdrom nemeckého protestantského pastora Martina Niemollera, ktorý je s väčšími, či menšími obmenami citovaný dodnes. Niekoľko, priznávam účelovo vybratých mílnikov z jeho života. V roku 1924 volil nacistov, vo svojich kázňach podporoval Hitlera, bol antisemita, bol zástancom toho, že Židia sú vrahovia Ježiša. Ku sklonku života však mnohé svoje názory prehodnotil.
PS 1: Čo zaželáme na záver Štefanovi Hamranovi a Petrovi Tkačenkovi ? Petrovi Tkačenkovi želám už len kvalitné komentáre, blogy, pretože tento o ktorom píšem je na úrovni reality show Zámena manželiek, kde sa nám producírujú obézne, zanedbané ženy zo sociálneho dna, ktoré nás chcú presvedčiť o tom, že vedia ovládať vysávač a mop. Tak ako mnohí z nás mužov pri pohľade na tieto ženy vstúpia dobrovoľne do celibátu, alebo začnú reálne uvažovať o registrovanom partnerstve so svojim susedom, tak vaše blogy, ak budú zaslepené nenávisťou voči Štefanovi Hamranovi, budú mať aj takú úroveň a nebude ich nikto čítať. Štefanovi Hamranovi zaželáme veľa síl, nech sa aj v politickom ringu v ktorom neplatia žiadne pravidlá dokáže pobiť s jedným starnúcim alkáčom, ktorý je už len starou haraburdou, na ktorú zlodeji a budúci väzni nalepili nahryznuté jablko. Jednoznačne na to má všetky predpoklady, ak dostane adekvátny priestor
PS 2: Dlžím vám vysvetlenie titulku tohto článku. Slovo sa v dnešnej dobe stalo oveľa nebezpečnejšou zbraňou, ako kolty Štefana Hamrana. Slová mienkotvorných novinárov, ku ktorým Peter Tkačenko nepochybne patrí , už nie sú len nástrojom na šírenie faktov, ale v prvom rade na šírenie komplexných emocionálnych vnemov. Keďže slovo sa stalo najnebezpečnejšou zbraňou na tejto planéte, prajem všetkým slovenským médiám, aby odolali pokušeniu zísť z kamennej cesty faktov a vydať sa do zeme emócií. Veľmi sa spolieham na Havrana, Tkačenka, Soltésza, Šimečku st., Kostolného, Bárdyho, Leška, Tódovú, Petkovú a , desiatky, možno stovky ďalších.
