...na polícii po atentáte na premiéra.
Predstavujem si to takto : „Dobrý deň pán Hamran, mal by so na vás otázku. Máte radi Roberta Fica ? Dúfam že ho milujete, veď zoberte rozum do hrsti, všetci vieme, že bez neho by sme pohynuli biednou smrťou, takže správna odpoveď znie – áno“.
Čo by ale vyšetrovateľ robil so mnou, keby som už pri vchode do jeho kancelárie nadsveteľnou rýchlosťou začal zjapať sladko oslavné opusy náklonnosti k Robertovi Ficovi a riešil by som len voľbu správnej prezentácie týchto prejavov ? Uznávam, že existujú vhodné a menej vhodné prejavy tejto náklonnosti. Najprv som si naivne myslel, že by som mu mohol podať kyticu lúčnych kvetov, ale keďže jeho ochranka asi netrpí nedostatkom pamäte ( ako občas ja, keď po mne manželka chce, aby som doma niečo urobil ), takéto eskamotérstvo asi nie je veľká múdrosť. Potom som si spomenul na vetu dnes už nebohého kráľa teleshoppingu Hosta Fuchsa – „a to sa vyplatí“ a hľadal som iné formy. Napísať mu oslavnú báseň ? Oslavnú pieseň ? Propajom ? Vyhotoviť transparent s textom – s Robertom Ficom na večné časy a nikdy inak, alebo by stačilo pomôcť s nákupom ? Neprežil by som, ak by si Robert Fico myslel, že sa prejavom náklonnosti k nemu vyhýbam.
Sorry pán vyšetrovateľ, už ma nič vtipné, prečo by som mal mať rád Roberta Fica nenapadá, napriek tomu že je všeobecne známe, že ho po atentáte musíme všetci milovať a dávať mu to patrične najavo. Ja napríklad Robertom Ficom opovrhujem, tak ako som opovrhoval Vasiľom Biľakom, Gustávom Husákom, či Vladimírom Mečiarom , hneď sa do toho môžeme pustiť prečo a to sa budem ešte krotiť. Tento odsek však zdôrazňujem pre všetkých kriklúňov, ktorí na diskusiu pod článkom budú mať tendenciu napísať, že štvem proti premiérovi, nie snažím sa len ľudí učiť kriticky hodnotiť a premýšľať a pointa je na konci. Napriek tomu, že Robertom Ficom ako človekom a politikom opovrhujem a po prejave v ruskej propagandistickej televízii sa za neho strašne hanbím, pomyslenie na atentát na neho a na Juraja Cintulu ma napĺňa hnusom a odporom. To sa už proste nikdy nemôže opakovať.
Ale stručne si pripomeňme, ako sa rodil tento politický zázrak. Neduživý chlapec s hranatou hlavou ako Bimbo a bielym obočím sa rozhodol, že raz bude stáť na vrchole politickej pyramídy a nedá sa povedať, žeby sa snažil málo. Už na vysokej škole nastúpil na vlak s názvom komunistická strana. Tak sa síce dostal do prostredia, v ktorom bol neobmedzený výber budúcej kariéry a svojou aktivitou zatienil konkurenciu, avšak v novembri 1989 sa jeho vlak pokazil a tak predal svoju lásku ku komunizmu, našiel si nový vzťah k sociálnej demokracii pod názvom SDĽ. Lenže on si ausgerecht zaumienil, že sa stane generálnym prokurátorom. Snažil sa všetkých presvedčiť , že má už 40. rokov, avšak keďže nebol sám, ktorý vedel čítať a rozpoznal číselnú radu, neprešlo mu to. Kolesá šťasteny sa začínajú roztáčať naplno, keď vlastnou hlavou prestúpil do autobusu s názvom Smer, rovno za volant ,v ktorom sa viezli všetci mečiarovskí privatizéri . Keďže dokázal veľmi dobre nasýtiť mozog voličov populizmom, ktorý mu poslúžili ako náhrada pravdy, ,dostal sa v roku 2006 po Dzurindovi a Miklošovi k plnej komore. Meno Robert Fico v nasledujúcich rokoch, až do dnes dostáva až magický význam, hoci jeho výsledky nie sú práve oslnivé. Stredoeurópskeho ekonomického tigra devalvoval na jednu z najzaostalejších krajín v Európe, avšak keďže k pravde má rovnaký vzťah, ako diabol ku svätenej vode, všeobecne rozšírenou predstavou je totiž jeho pravda, že za všetko nemôže on, ale Michal Šimečka. Tvrdím, že rozpoznať, že Robert Fico klame nie je nič zložité, pretože on klame furt. Vždy vymyslí nejakú šikovnú teóriu, podporenú pseudoargumentami, obvykle vytrhnutými z kontextu a potom o svojej pravde presvedčí kovaných smerákov a dôchodcov, ktorí pracovali celý život v poľnohospodárstve a mäsokombináte.
Dokaličenie hospodárstva krajiny si spestruje deklarovanou láskou k Rusku a najnovšie aj k Číne. Jeho predstavenie v ruskej propagandistickej televízii , či podliezanie Číne nie je možné nazvať politikou na štyri svetové strany, či suverénnou politikou, ale politickou prostitúciou.
Takže čo ? Pán vyšetrovateľ, stále ho mám milovať ? Vám nezavadzia slovník slovenského premiéra ? „ Rež a rúbaj do krve, po Šimečkovej kotrbe, facka mokrou rukou nie je urážka, ale vodoliečba, sa tu niekto s koňom zrazil“. Veď tieto slová a iné vulgarizmy, ktoré Robert Fico považuje za predajnú akciu svojej popularity sú podľa mňa útokom na inteligenciu Slovákov. Ak by sme položili charakter tohto človeka na starú kuchynskú váhu, ručička by zaujala štrajkovú pohotovosť.
No a to je celé, sme konečne v cieli. Dnes ste sa nedozvedeli nič prevratného o takých politických čeľadníkoch ako sú Šutaj Eštok, Taraba, Danko, Huliak, Kotlár, či Šimkovičová, ktorá je presvedčená, že podpriemerná slovenská kultúrna obec si robí meno na tom, že kritizuje jej likvidáciu slovenskej kultúry, ktoré taký politický lanšmid ako je Robert Fico prirodzene generuje.
PS: Pán vyšetrovateľ, napísal som to niekoľkokrát, napíšem to znova. V roku 1989 v novembri som bol študentom VŠ a v obnosenej rifľovej bunde som stál na námestí a na tribúne preto, aby už nikto nikdy na Slovensku nemusel na polícii deklarovať lásku, či náklonnosť k akémukoľvek politikovi a už vôbec nie k Robertovi Ficovi, ktorý si nás vtedy ako nomenklatúrny káder komunistickej strany nevšimol, napriek tomu, že nás po celom Slovensku boli státisíce. Neviem kde ste vtedy boli vy, keďže v mojom prípade ( predpokladám že zatiaľ ) ste fiktívny. Viem že vyšetrovanie je drina, o tom niet pochýb. Ale som presvedčený, že vyšetrovať sa dá objektívne aj vtedy, ak vám váš nadriadený tlmočí svoj právny názor obzvlášť dôrazne a prokurátor vám dá pokyny, ktoré hovoria viac o spriadaní nejakých plánov, ako o hľadaní pravdy. Pamätajte si – pokrivený charakter iného nikdy nemôže byť vašou výhovorkou. Však ste všetci policajti pochopili, čo vám tu chcem povedať.
