Slová tak prestávajú byť slovami a stávajú sa zvukmi. Je vcelku lákavé, ale nie vždy správne usudzovať, že tento politik má jednak etické, jednak kognitívno-intelektuálne problémy. Čo ale ak vyprázdňovanie slov má niečo povedať skôr o nás, ako o ich autorovi ? Veď predsa detská bezprostrednosť vnímania sveta je typická len pre Andreja Danka, jeho infantilný svet je veľmi jednoduchý a jeho hlavnou vlastnosťou je primitivizmus. U ostatných politikov intelektuálny defekt nie je tak výrazný a teda ani tak viditeľný.
Vyprázdňovanie významu slov je vždy prvým schodíkom obludného ideologického konštruktu. Začína hra fašistu na vlastenca a komunistu na sociálneho demokrata. Príprava voliča na voľby pokračuje jeho uvrhnutím do stavu trvalého strachu a stresu, ktoré sa stávajú spôsobom jeho života a takto zostresovaní a dostrašení voliči sa ľahko ovládajú, spoločnosť sa stáva amorfnou, ľahko zmanipulovateľnou. Aj keď nikde nie je napísané, že politika musí byť zložitá, ako vzťah s rodičmi, nepotrebujete poznať žiadne vzorce, aby ste uhádli, že niečo nám chýba. Všade prítomný nepriateľ. Vymývanie mozgov založené na dichotómii, priateľ-nepriateľ, my-oni, vlastenci-zradcovia nie je Ficov recept, zrodil sa v dávnych dobách, Fico sa len s ním , tak ako ostatne s každým svinstvom naučil pracovať. Čím viac vymyslených nepriateľov, tým sa ďalej presúva pozornosť voliča od faktu, že začína byť hladný a v nemocnici ho nemá kto operovať. Formovanie smeráckeho voliča zdárne pokračuje všadeprítomnou propagandou, pamätáte si ? Tu býva zradca národa. Bol aj u Tisa, bol to Žid, bol u komunistu – bol to živnostník, veriaci, bol u Mečiara – Česi peši do Prahy a Maďari za Dunaj, je aj za Fica – je to imigrant, liberál, progresívec, homosexuál, novinár, mimovládky…. Voľby sú za dverami a volič hľadá vysnívané závetrie a útočisko pred zložitosťou sveta v ohromnej emocionálnej príťažlivosti tvrdenia – ja sa o vás postarám. Rozhodnutie komu dáme svoj hlas, závisí po takejto masáži už výlučne od emocionálneho prežívania, pretože naša schopnosť racionálne myslieť je predchádzajúcimi zásahmi do našej psychiky značne narušená. Vo voľbách v prípade väčšiny spoločnosti zohrávajú silné emócie dôležitejšiu úlohu, ako racionálny úsudok. Už si vystačíme s vytváraním negatívneho obrazu o našom nepriateľovi, ktorého nám naservíroval generálny tajomník ÚV, s nálepkovaním, na sociálnych sieťach s lžami, urážkami, podrazmi, argumentačnými faulami a hoaxami. Sme presne tam, kde nás chceli mať – máme dokonale vymytý mozog. Generálnemu tajomníkovi Smeru, kreténovi bez sebamenších zábran a studu už nestojíme ani zato, aby svoje kolosálne lži prezentoval uhladeným právnickým jazykom, nám postačia aj vulgarizmy, ktoré majú svoje neodškriepiteľné čaro.
Žijeme v liberálnej demokracii, síce nedokonalej, ale človek žiadne dokonalejšie zriadenie zatiaľ nevymyslel. Napriek tomu snenie o úplne dokonalej spoločnosti zbavenej utrpenia a nespravodlivosti je pre človeka samozrejmé. Nesmieme však načúvať extrému, ktorý sa bezostyšne pasuje za bojovníka o takúto spoločnosť, či dokonca nám ju ponúka. Musíme sa zmieriť s tým, že takáto spoločnosť proste neexistuje, prirodzeným stavom sveta nie je len pokoj a sloboda, ale prirodzený stav je zmiešaný a realita má dobré aj zlé stránky.
Ak chceme vypointovať tento článok, musíme sa vrátiť na začiatok, keď slová prestávali byť slovami a začali byť len zvukmi. Ten kto začal hrať túto hru, hral s takými kartami, že vymeníme obsah slov za zvuk, teda predpokladal našu veľmi slabú intelektuálnu vyspelosť. Pri oprave treba začať od toho, že prinavrátime slovám zmysel a váhu a nebudeme ich používať ako handru, aj keď nám pani sudkyňa Viera Hadrbulcová vysvetlila, že človek, ktorý hajluje nie je neonacista, napriek tomu že sa stretáva s nonacistammi, že obnažovať sa na ulici je tiež úplne normálne a podľa Tibora Gašpara prikladať si na zadok a na genitálie dúhovú vlajku je možno len trochu krajný názor, ktorý ale treba rešpektovať.
