Je pre nás „ privysoké„ stotožniť sa s tým, že základom liberálnej demokracie je zodpovednosť každého jedného z nás ? Stotožňujeme sa s tým, pokiaľ ide o zodpovednosť iných, ak ale ide o zodpovednosť nás osobne, naše sny o sebe ako o kladných hrdinoch si pletieme s realitou. Nie sme oslobodení od pokušenia vnímať samých seba mimoriadne nekriticky, za svoje zlyhania obviňujeme za každú cenu iných. Za svoje nedostatky kritizujeme svojich nepriateľov a ak ich nenájdeme, neváhame si ich vymyslieť. Nevadí, že to nemá logiku, nedáva to zmysel, že je to pod úroveň elementárneho vkusu, nepriateľ musí byť, aby mal kto niesť zodpovednosť za naše temné sklony. Ak už pomenujeme iného ako stelesnené zlo, nasleduje druhá fáza nášho nemenného vzorca správania sa – fanatické kydanie a kopanie okolo seba. Neváhame pri tom charakterovo klesnúť tak, že píšeme anonymy, ktorých účelom je ublížiť tým, ktorí majú jednu, jedinú vinu, že sa ocitli na účelovom zozname našich nepriateľov.
Aký by mal byť záver ? Aj keď zlo zostane zlom, nech zaštiťuje svoje konanie čímkoľvek, ja naozaj verím, že pod povrchom správania sa každého z nás je niečo, čo nám umožňuje chovať sa inak, ako na úrovni štvopruhovej šušťákovej bundy z vietnamského trhoviska.
