......sľúbil som mu, že už budem sekať dobrotu, už nikdy nenavštívim žiadne pohostinstvo a do konca života sa nedotknem alkoholu.
Začal som pomerne podrobne sledovať domácu a zahraničnú politiku, písať blogy, ale nejako podvedome som tušil, že je otázkou môjho duševného zdravia, udržať si dostatočný odstup od všetkých epicentier s víziou apokalyptického sveta a negatívnych politických informácií. Preto na rovinu hovorím, že ma nenechalo úplne ľahostajným pozvanie na kofolu na jar tohto roku, do pohostinstva Gemer spoločne s našimi známymi Evkou a Janom ( oni prirodzene nie na kofolu ) od mojej dobrej ženy.
Keďže mám v živote trochu pomalšie rozjazdy a chvíľku mi trvá než vstrebem hocijaké novoty, ihneď som si všimol ,že niečo je inak, ak pred piatimi rokmi. Osadenstvo pri stoloch bolo vekovo pestré, od tých, ktorí musia ešte zaklamať o svojej plnoletosti, keď chcú ísť do kina na neprístupný film do 18. rokov a pili kofolu, ako ja, až po seniorov trpiacich nadmernou inkontinenciou. Keďže tam bolo hlavne veľa mladých ľudí, čakal som od vedľajších stolov poctivý verbálny guláš z tých najhrubších vulgarizmov. Z predstavy totálnej straty času čakaním aspoň na jednu krčmovú stredne silnú hádku ma začala chytať hrôza, že sa ani jej nedočkám. Veď predsa vnímanie a tolerancia k používaniu vulgárnych vyjadrení a hádok, je pohostinských zariadeniach predsa len o chlp benevolentnejšia, ako je tomu v iných priestoroch. Napriek tomu, že vo vzduchu sa nevznášal mix lásky k blížnemu, ani nenastalo nasávanie pozitívnej energie a nevnímanie tej negatívnej, všade naokolo panovala slušnosť a pohoda. Nevedel som čím, resp. kým to je, hádam obsluhu nezabezpečujú Buddha, Dalajláma a pápež. Nezabezpečujú, ale ako som zistil, je to naozaj personálom a hlavne majiteľom. Aby som vyvrátil pochybnosti, či tento článok nie je sponzorovaným reklamným príspevkom na pohostinstvo Gemer, tak zdôrazňujem, že od marca doposiaľ, som ani raz nevypil viac ako jeden pohár čapovanej koly a majiteľa a ostatný personál poznám len z videnia z tohto pohostinstva. Čo sa ale nedalo nevšimnúť je to, že slušnosť a ústretovosť majiteľa a personálu sa preniesla aj na zákazníkov. Keďže v Rožňave je nás , ako sa vraví päť a pol a skoro všetci sa poznáme, aspoň z videnia, všimol som si, že pri niektorých stoloch spolu sedia v družnej debate smerák, liberál a konzervatívec, pili pivo a nie namiešaný kokteil z kozmu, nikde žiadna nevraživosť, akurát po piatom pive som sa dozvedel, že jeden z nich, ak by nemal problémy s kolenom, mohol hrať za Arsenal a druhý, ak by si nezlomil ruku, bol by v pinčese lepší ako celá čínska reprezentácia. A presne tak to má v krčme byť. Lámal som si hlavu, prečo to tak môže byť v Gemeri v Rožňave, ale nie vo vrcholnej politike a našiel som jediný praktický dôvod. Kým politikom sú ich voliči úplne ľahostajnými a na prvom mieste je to, aby v ich garáži čím skôr stálo Lamborghini, pre majiteľa a personál Gemera je spokojnosť ich zákazníkov na prvom mieste a v tom spočíva ich jedinečnosť, bez ohľadu, či sa zo slušnosti obchodne ťaží. Asi nie príliš, pretože som bol svedkom, kedy do pohostinstva prišla bezzubá socka, evidentne bez peňazí a sadla si hanblivo na kraj ku dverám. Kým v iných pohostinstvách by bola dobrým argumentom päsť v jej ksichte, v Gemeri dostala malé pivo a ja som si všimol vďaku v jej očiach, ale nie to, že by bola platila.
Viem, že tento článok je také Cimrmanovo dobývanie severného pólu, žiadne desaťtoro vytesané do kameňa, politici sa nikdy nezmenia a akcie pohostinstva Gemer týmto článkom nevystrelia niekam do kozmu. Možno však, aspoň niektorí z nás, ktorí žijú v úplne iných svetoch a pochádzajú z iných vesmírov, prestanú baliť svoju nenávisť k druhej strane do všelijakých výhovoriek a začnú sa k sebe navzájom správať slušne a navzájom sa rešpektovať.
Tých, ktorých túžba byť lepšími je marená zlostnými a nešťastnými politikmi a nepatria medzi tých, ktorých jedinou životnou náplňou je rozhadzovať rodinný majetok a chodia na kávu do hotela Kempinski, pozývam do Rožňavy, do pohostinstva Gemer na dobré pivo, ktoré nezostane bez požadovaného efektu ani na ich vnútro.
