....hladkal ruky fašistickým poslancom preto, že nehlasovali zato, aby sudca mohol rozhodovať o jeho väzbe, spomínam si až na gýčovú lásku v jeho vyľakaných očičkách voči týmto fašistom a po tom čo sa bojí ísť rokovať do Kyjeva s ukrajinským prezidentom Zelenským, tvrdím, že jeho odvaha je originálna ako štyri pruhy na teplákoch z vietnamského stánku.
Ja chápem, že to nebol strhujúci úvod, ale sami uznáte, že písať svojim obvyklým sarkazmom si môžem dovoliť na účet takého zbabelého ťulpasa a nemehla, ako je Robert Fico, ale nie o obrovskej tragédii v Spišskej Starej Vsi, kde na miestnom gymnáziu vyhasli dva ľudské životy.
V kontraste s touto priposratosťou, vyhrážky z bezpečia svojej kancelárie na Súmračnej, ktoré idú z neho vrchom, spodom, koho všetkého on vyfacká, komu je treba zaťať sekerou do hlavy a urážky všetkých, ktorých sa mu v tej chvíli hodí dourážať, samozrejme znejú ako zle zvolený koníček, byť vtipný za každú cenu.
To, že fanatické úsilie budiť dojem hrdinu by mal Fico občas zvážiť, pretože čím viac sa na to koncentruje, tým menej mu to ide a vyzerá komickejší a viac pracovať ako tárať, mu odkázala skupina poslancov Progresívneho Slovenska, ktorá sa stretla z prezidentom Zelenským priamo v Kyjeve. Robert Fico sa musel zvíjať v bolestiach grimasách a zakopávať o vlastnú nohu, keď ich videl v Kyjeve vrátane žien a on meria s puntičkárskou presnosťou, aby sa nedostal na územie Ukrajiny do vzdialenosti dlhšej ako 500 metrov od spoločných hraníc.
Táto priposratá pseudocelebrita vždy vedela z každej svojej slabiny vyrobiť nejakú kladnú hodnotu. Aj teraz odhalila, že progresívci sľúbili Zelenskému vstup do NATO a že záujmy Ukrajiny sú im bližšie, ako záujmy Slovenska. Lži Roberta Fica , nech sú akékoľvek grandiózne, nám už nevyrážajú dych, prestali sme sa čudovať ako ich môže vyslovovať verejne i keď nie je jednoduché vdychovať vzduch kontaminovaný takýmito nehoráznymi lžami. Áno viem, táto veta nie je úplne príjemná, ale už sme sa nejak tak dokázali adaptovať na Ficove lži, dennú dávku lží potrebuje k životu tak, ako obyčajný človek jedlo, alebo spánok a berme to z tej lepšej stránky – nikdy sa nezmôže nato, aby niekoho atakoval , prirodzene po fyzickej stránke. Tentokrát ale poníženie je veľké, udatný bojovník sa bál ísť do Kyjeva, kde si za priateľmi vyrazila skupinka poslancov PS-ka, vrátane žien. Pánovi premiérovi by občasný odklon od priposratej rutiny neuškodil skôr naopak.
Zdá sa že sa blížime k záveru a patrilo by sa smerovať aj k nejakej pointe. Nie sú ňou Ficove lži, ani jeho verbálna agresivita, to je jeho argumentačný evergreen, spôsob existencie, inak to už nevie.
Pointou by malo byť to, že Robert Fico by mal prejsť cez dvere, ktoré sú v Kyjeve a ktoré si predtým zabuchol, keď dourážal Zelenského v snahe hrať sa na politického hráča európskej úrovne, v snahe upriamiť pozornosť na seba, aj za cenu, že Slovensku poškodí. Ostatne mu škodí už desaťročia. Na tie dvere netreba klopať, delegácia Progresívneho Slovenska mu ich nechala otvorené. Všetky obavy z toho, že jedným z ľudí ,ktorých dourážal je aj Zelensky nech hodí za hlavu, veď ho poznajú politici v celej Európe, polovica sa na ňom smeje a tá druhá ním pohŕda ( som presvedčený že vrátane Putina ) a nech sa pokúsi pokračovať v tom, čo začal Michal Šimečka a nedodrbať všetko svojou narcistickou pýchou. Nedá sa donekonečna alibisticky prekrývať svoju neschopnosť lžami a primitívnou agresivitou, je raz predsedom vlády a kým ním bude, nezbaví sa svojej zodpovednosti.
PS: Na záver by som sa chcel ako už po niekoľký krát prihovoriť voličom Roberta Fica. Nie je načase zvážiť, či jeho voľbou zbytočne netrápite nielen celú spoločnosť, ale aj jeho samého ? Musíte predsa všetci vidieť, že pozíciu ministerského predsedu už vykonáva len ako zle zvolený koníček. Nemusí hádzať uterák do ringu, môže sa tváriť, že prehodnotil po tridsiatych rokoch v politike svoje priority. Udivuje ma presvedčenie, ktoré je všeobecne rozšírené medzi smerákmi, že môže prekryť svoje psychické opotrebovanie tým, že urobí desať klikov a blúzni o tom že ich zvládne tisíc. Podľa Chmelára je Fico šachista, ktorý vidí o tri ťahy dopredu viac, ako jeho súper, mne však pripadá ako človek, ktorý už z dôvodu svojich zdravotných problémov a možno aj závislostí, je ako politik expirovaný, po slovensky prefláknutý. Keďže si to odmieta priznať a čím viac chce, tým menej mu to ide, je len otázkou času, kedy narobí nenapraviteľné škody a my sa ocitneme na dne ruskej priepasti, z ktorej sa už nevyhrabeme. Rozumiem však tomu, nech sa to zdá akékoľvek povrchné a prízemné, že každý z nás tak trochu dúfa, že na neho raz zasvieti lúč záujmu a o to je ťažšie po tridsiatych rokoch o tento lúč záujmu prísť.
Robert Fico mal pred sebou tri úlohy – vyhrať parlamentné voľby a zostaviť vládu, zlikvidovať kohokoľvek a akúkoľvek zložku, ktorá by mohla vyšetrovať smerácke politické biele goliere a treťou je upratať úmyselne urobený neporiadok v spoločnosti zrušením demokracie na Slovensku. Prvé dve úlohy sú splnené a čo sa týka tretej, nie je náhodné personálne obsadenie ministerstva vnútra, spravodlivosti, SIS a snaha vytvoriť žandárstvo. Ak mu umožníme urobiť aj tretí krok, naše večné trúchlenie bude počuť v celej Európe. Ako bude vyzerať tretí krok, teda definitívne KO demokracii na Slovensku, sa dočítate v nasledujúcom blogu.
