.....pretože naša spoločnosť nikdy. nebola napadnutá vírusom strachu a pocitom ukrivdenosti viac ako teraz.
Sme naozaj národom, ktorý sa potrebuje báť a hľadať vinníkov v skazenom okolitom svete, národom ktorého správanie určujú v prvom rade hormóny ? Na tom, že človek napadnutý vírusom strachu nedokáže relevantne vyhodnotiť informáciu, ktorá mu je podávaná parazituje aj boľševik klonovaný fašizmom. Ak niektorí z nás odmietajú tento primitívny jazyk strašenia a volajú po vecnosti, sú označovaní za naivných slniečkárov.
Slováci vo väčšej miere ako okolité národy sa boja očkovania, pretože očkovanie je smrť, boja sa tajomných organizácií, ktoré unášajú deti pre adopcie homosexuálnymi pármi, ale sú ochotní liečiť rakovinu savom.
Každá normálna spoločnosť je názorovo rozdelená a žiadna slobodná spoločnosť túto rôznosť nezakrýva, ale Slovensko je umelo a účelovo fragmentalizované na úplne nekomunikujúce skupiny, z ktorých každá je presvedčená, že tie ostatné jej idú po krku a tieto sprostosti denne počúvame nielen z tribún, ale hlavne z internetu. Tento umelo vyvolaný strach nás začína meniť, všetko v nás plynie na emocionálnej báze, vystačíme si s pocitmi a podľa toho upravujeme svoje správanie. Bolo by však primitívne skreslenou predstavou, že zato všetko môže politická biomasa na čele s Ficom, Dankom, Uhríkom, či sociálne médiá. Bolo by prejavom nevďačného pohŕdania pravdou nepriznať si, že náš stav je vysvetliteľný aj našim vlastným zlyhaním.
Za to že sme proruskou, proputinovskou, silne antiamerickou, či euroskeptickou spoločnosťou predsa nemôže Robert Fico, ktorý to len správne prečítal ,zneužil a začal na tom stavať. Môže zato naša intelektuálna nepoctivosť a obyčajná lenivosť, v ktorej sme našli útočisko pred náročným hľadaním. Všetko nové nám nabúrava ten náš pohodlný pelíšek, zostali sme v zajatí predstáv, ktoré patria do doby, kedy bol svet bol čierno-biely , uviazli sme v 20. storočí a mnohí z nás by nedbali vrátiť sa k tejto ontologickej istote.
Hrozby pre slobodu tu boli vždy a vždy tu boli nejakí Ficovia, Dankovia, Uhríkovia, či Kollárovia, je im treba len čeliť. Politické hnutie Progresívne Slovensko nás vedome neklame a nestraší cez symbol Georga Sorosa a LGBTI komunitu, jeho predvolebná kampaň sa nenesie v ezoterickom duchu všetko spochybňovať, nenávidieť, za všetkým vidieť konšpiračné sprisahania a EÚ nevníma len ako bankomat. Neponúka nám maďarskú cestu ako Robert Fico, či nebodaj ruskú ako Andrej Danko a Blaha ( naozaj netuším ako sa tento človek volá celým menom ), ale cestu západných hodnôt, pretože Slovensko nemôže byť ostrovom samým pre seba z tých istých dôvodov, prečo ním nie sú ani iné národy – ani tie oveľa väčšie a mocnejšie. Namiesto adrenalínu nám ponúka racionálne argumenty, napríklad že môžeme mať identitu Slováka a Európana naraz, obe sú plne zladiteľné.
Tak ako ustrašení , po voľbách zostaneme v zajatí strachu, hnevu, ukrivdenosti, negativistického pohľadu, alebo sa konečne mentálne dostaneme z 20. storočia , na ktorého plytčine sme uviazli do 21. storočia ? Stačí sa konečne zbaviť strachu, odmietnuť tých, ktorí sa chcú “za nás biť “ vždy a s každým a spoločne to dáme .