.....asi na polovicu slovenských vyšetrovateľov ( medzi ktorých zahrnul aj seba ), vrátane pisateľa tohto článku, ktoré spracoval po tom, čo vyšetrovateľ ÚIS mjr. Ing. Juraj Lukáč vzniesol obvinenie vyšetrovateľovi NAKA plk. Mgr. Pavlovi Ďurkovi.
Súčasťou tohto trestného oznámenia bolo i vysvetlenie, čo sa obvinenému Pavlovi Ďurkovi kladie za vinu. Nebudem klamať, keď som si prečítal čo mal Pavol Ďurka napáchať, nezvlhlo mi z toho ani jedno oko. Na jednej strane, keď som si uvedomil, že ja výsluhový dôchodca si dovoľujem nesúhlasiť s uznesením o vznesení obvinenia vyšetrovateľa ÚIS, tak som sa trošku začervenal, nesmelo som pokrčil ramenami , no na strane druhej som potichu hlesol, že ak ktorýkoľvek vyšetrovateľ spracováva uznesenie, mal by byť pri zmysloch. Predpokladám podľa hodnosti vyšetrovateľa – major, že sa jedná o mladého vyšetrovateľa a nepatrí k zaslúženým fotríkom, ktorým lekári už čo to diagnostikovali a ktorí z premýšľania majú v hlave akurát tak bordel.
Ale poďme sa už pozrieť na to, či to Pavol Ďurka tentokrát naozaj neprepískol, alebo toto uznesenie o vznesení obvinenia len trochu pripomína Cimrmanove Dobývanie Severného pólu.
Pavlovi Ďurkovi sa kladie za vinu, že po prepustení obvineného P.V. z vyšetrovacej väzby na slobodu v jednej trestnej veci, Pavol Ďurka ho zadržal v inej trestnej veci a podal prokurátorovi podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do vyšetrovacej väzby v inej trestnej veci, čím ho mal nadosmrti psychicky pošramotiť. Kameň úrazu má byť v tom, že Pavol Ďurka nevzniesol druhé obvinenie bezodkladne, ako sa dozvedel, že P.V. spáchal trestný čin, keďže mal mať dôkazy už 14 dní predtým, ako skutočne vzniesol obvinenie. Nerozumiem jednej veci, prečo si je týpek z ÚIS istý, že Pavol Ďurka sa za tých 14 dní nepokúšal zabezpečiť ďalšie dôkazy pre vznesenie obvinenia, no neúspešne, keďže vo vyšetrovacom spise zrejme neboli. Najväčším problémom Pavla Ďurku sa ale javí, že konal v úmysle tomu dobrákovi zabrániť si užívať osobnú slobodu, ktorú mu zaručuje Ústava SR. Toto už neznie ako argument vyšetrovateľa, ale ako šamanské zaklínadlo, pretože Ďurkovi sa nevyčíta samotný skutok P.V., vznesenie obvinenia, nespochybňujú sa ani dôvody väzby, za vinu sa mu kladie to, že úmyselne vzniesol obvinenie neskôr, aby sa obvinený u ktorého boli dôvody väzby, sa z tejto väzby nedostal na slobodu, nemohol ujsť, ukrývať sa, pôsobiť na spoluobvinených, svedkov, prípadne poškodeného, alebo pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Mám na pána vyšetrovateľa ÚIS dotieravú otázku, ako mohla byť obvinenému spôsobená škoda tým, že vyšetrovateľ ktorý bol presvedčený o dôvodoch väzby, čo i len o jednom sa mu snažil zákonným spôsobom zabrániť osobnú slobodu si užívať ? Ak by sme pristúpili na tento nezmysel, tak všetci vyšetrovatelia, ktorí zadržia obvineného a podajú prokurátorovi podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby a prokurátor nariadi prepustenie obvineného, sú zrelí na stíhanie, ak prokurátor podá súdu návrh na vzatie obvineného do väzby a súd sa s s týmto návrhom nestotožní, obaja, teda vyšetrovateľ aj prokurátor zabránili obvinenému užívať osobnú slobodu. Odkazujem teda vyšetrovateľovi ÚIS, ktorý má zrejme nad posteľou vyvesený plagát Šutaja Eštoka, usína s predstavou že po odstíhaní Pavla Ďurku bude mať nadosmrti zarezervované miesto v izbe revolučných tradícií, pretože ak niekto vydá takéto uznesenie o vznesení obvinenia je do trestného stíhania zapálenejší ako Ján Palach na Václaváku, že obvinenému v tomto prípade žiadna škoda nevznikla. Pán vyšetrovateľ iste vie a to lepšie ako výsluhový dôchodca, že je povinný zabezpečovať dôkazy na obe strany, hlava je najdôležitejším hráčom v dokazovaní, ale ak je hlava zajebaná negatívnymi nezmyslami, je raneným hráčom.
Teraz ma prepadli chmúry a čierne myšlienky, že za tento článok si môžem vyslúžiť buď vznesenie obvinenia za ohováranie, alebo za útok na verejného činiteľa, alebo v lepšom prípade námietku, že nejaký môj nesúhlas a následná argumentácia je len tliachanie ala jedna baba ( v tomto prípade dedo ) povedala, som ale ešte stále vybavený skúsenosťami, ktoré môžu uspieť v argumentačnej rovine. Dokazovanie v trestnom konaní nie je raketová veda a preto povedzte, čo si má myslieť začínajúci vyšetrovateľ o takomto uznesení, ktoré je pre neho spolovice španielskou dedinou a z tej druhej…. neviem indiánskou osadou. Vaša procesná samostatnosť vám dáva neskutočnú slobodu. Nikdy vaše vyšetrovanie nebude to pravé orechové, keď budete čakať až chytíte názor kým, do vašej kancelárie nevojde váš nadriadení, alebo dokonca nejaký politik. Nedovoľte, aby váš vyšetrovateľský playlist zostavovali politici.
A čo trestne stíhaní a už aj obžalovaní čurillovci ? Napriek tomu, že vyčistili Slovensko od zločineckých skupín ( nie Fico, Taraba, Danko, alebo Šutaj Eštok ), od vrahov, keď narazili na politickú mafiu, odvrátila sa od nich väčšina Slovenska. Nikdy netvrdili, že rozkladajú zločinecké skupiny kvôli nám, robili to kvôli sebe, pretože to bola ich pracovná náplň a za odmenu dostali rafinovanú kombináciu vznesených obvinení, žalôb a domáceho väzenia. Nespravodlivo fungujúcou fintou je to, že urobili Slovensko bezpečnejšou krajinou nielen pre nás, obyčajných ľudí, ale aj pre tých, ktorí ich šikanujú, vyhadzujú z práce, posielajú pred súd, len pre seba nie.
Keďže bohužiaľ, najväčším kameňom úrazu je to, že doposiaľ nevymysleli lieky s názvom vďačnosť, nech tento článok s ľahko cenzurovaným nadpisom zapôsobí ako ako červená handra na býka presne na cieľovku, ktorá si doteraz jasne neuvedomovala zásluhy Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Štefana Mašina, Milana Sabotu, Branislava Dunčka, Roberta Magulu, či Petra Scholtza a namiesto vďaky sa stotožňovala s ich šikanovaním.
