čo som už dávno vedel, muž má byť čestný ,odvážny, zodpovedný za svoje činy, verný svojim hodnotám, manželke a tak ďalej, a tak ďalej. Proste, niekto ako keď proslovenský mainstream vykresľuje nášho premiéra Roberta Fica. Osobne si myslím, že skutočný muž by mal tiež dodržať to, čo sľúbil, čo platí hlavne o tých sľuboch, pri ktorých vám 5 minút po jeho vynesení prebehne hlavou...A k...a, to som zase fakt posral.
No a Robert Fico sľúbil, že sa pôjde do Moskvy, na Červené námestie, do Kremľa a ak to bude treba, tak do akéhokoľvek obchodu, kde majú toaletný papier sa pokloniť obetiam 2. svetovej vojny. A aj išiel, vlastne letel, dlhšie a kľukatejšie ako predpokladal, pretože niektoré nevďačné krajiny ( ktoré boli oslobodené dokonca tri razy a nie raz, ale o tom neskôr ) sa odmietli priživiť na skutočných padlých hrdinoch ( Rusoch, Bielorusoch, Ukrajincov, Uzbekov…. ) a odmietli v 21. storočí šíriť slávu ruského zločineckého impéria. Nie že by tomu Robert Fico nerozumel, až taký hlúpy nie je , jemu proste Putinov fašistický, zločinecký režim vyhovuje. Do takého prostredia sa tlačí, neváha sa akokoľvek ponížiť, pretože sám je produktom podobného prostredia. Teda pýtať sa ho, či keď videl tú zostavu oslavujúcich , nezačal kuť plány, ako sa z tejto situácie vyvliecť, nafingovať , zlomenú nohu, vlastný únos a nepozorovane odfrčať domov, by bola otázka značne naivná. On bol medzi svojimi a nikdy nezabudne na na pnutie v podbrušku, keď mohol voľne pobehovať okolo Putina. Protislovenské novinárske prostitútky mumlali niečo o tom, že ním Putin opovrhuje, pche, veď mu nedal ani obojok a on Robert Fico sa mohol voľne pelešiť s najvyššími predstaviteľmi Ruska, Bieloruska, Číny, Venezuely, Srbska…..
Povedzme si teda, prečo sa Fico v skutočnosti nešiel pokloniť desaťtisícom vojakom, ktorí padli pri oslobodzovaní Slovenska, ale išiel sa priživiť na ich smrti. Poďme teda na začiatok ( nebojte sa , nie až k Veľkému tresku ), ale na začiatok 2. sv. vojny, nie Veľkej vlasteneckej vojny. Ešte si prosím vyjasnime pojmy. Sovietsky zväz, ZSSR, ruské zločinecké impérium sú len iné názvy tej istej obludy. V Rusku je vytvorený model, že 2. sv. vojna sa začala v roku 1941 napadnutím Sovietskeho zväzu ( SZ ) nacistickým Nemeckom a nie v roku 1939 napadnutím Poľska týmito dvomi totalitnými mocnosťami. Následne obe postupovali tak, ako sa dohodli na delení koristi a SZ “oslobodzoval “ pobaltské štáty – Litvu, Lotyšsko, Estónsko a tiež nie príliš úspešne Fínsko. V roku 1941 nacistické Nemecko napadlo SZ, teda oba zločinecké režimy až jednu tretinu vojny strávili ako spojenci, bok po boku. Prenesme sa na koniec vojny, teda do mája 1945. Medzi májom 1945 a novembrom 1945 “sovietski osloboditelia “ z nášho územia odvliekli do sibírskych ,ruských gulagov desaťtisíce čsl občanov a väčšinu nechali tam zomrieť. Takto sa osloboditeľ k ľuďom na oslobodenom území nechová. Ruská propaganda trvajúca na našom území od roku 1945 do roku 1989 zapríčinila, že k objektívnemu vyhodnoteniu historických udalostí o priebehu 2. sv. vojny a po nej nikdy nedošlo, všetko prekryla emócia. SZ mal už v roku 1945 na svojich rukách toľko krvi, ako nacistické Nemecko. Napriek tomu, že v novembri 1945 Rusi skutočne odišli, nechali tu vystrájať svoje tajné služby a znáborované šíky domácich kolaborantov. Po druhý krát nám ruské tanky “ priniesli slobodu “ v roku 1968 ( NDR 1953 a MR 1956). Rusi 40. rokov veľmi šikovne využívali miestnych kolaborantov, čiže komunistov, ktorí väčšine špinavej práce robili za nich. A robia ju dodnes..
Strih. Súčasnosť a na mojej poslednej vete z predchádzajúceho odstavca sa nič nezmenilo. Predseda vlády Robert Fico, kolaborant, ktorý odvádza v prospech fašistického Ruska najviac práce sa klania armáde agresora, ktorá sa vyžíva v genocíde ukrajinského národa a tým symbolicky legitimizuje vraždenie Ukrajincov, ktorí sú vyvražďovaní z jedného, jediného dôvodu, lebo sú Ukrajinci. Na Slovensku je mnoho miest, kde je možné pokloniť sa ruským padlým hrdinom a je možné zvoliť dôstojný spôsob prejavenia vďaky. Tým, ktorí obdivujú Ľuboša Blahu odporúčam všimnúť si v jeho prejavoch jeden spoločný znak – ak hovorí o okupácii, hovorí o sovietoch ( to je všeobecnejšie, neadresné vyjadrenie, ľahšie sa rozplynie ), ak hovorí o oslobodení, tak je to vždy ruský národ. Niekoho z čitateľov tohto článku poburuje slovné spojenie ruský fašizmus ? Dajme jednu definíciu. “Fašizmus je forma radikálneho, autoritatívneho nacionalizmu, vyznačujúca sa obsesívnymi predstavami o rozklade spoločnosti a o národnom potupení, snažiaca sa o dosiahnutie národného znovuzrodenia“. Putin je dodnes presvedčený, že rozpad ZSSR je najväčšou tragédiou dvadsiateho storočia. Túto podobnosť, až totožnosť musí vidieť aj majiteľ bielej palice so svorkou slepeckých vlčiakov.
Takže, všetci Slováci, ktorým ruská propaganda a na ňu nadväzujúci socialistický vzdelávací systém nadosmrti vštiepil do hláv, že my môžeme byť hrdí akurát tak na parenicu, opaščok a krpčoke, inak sme len zbabelci a kolaboranti ( ak raz moje depresie z mojich vlastných blogov budú o niečo menšie, na tému kolaborantov napíšem samostatný blog, dnes som sa tejto téme vyhýbal, ako Moslim bravčovému ), že hrdinov a obete mali len Rusi a preto im musíme zostať navždy vďační, vedzte že je to falošná predstava. Máme vlastné dejiny za ktoré sa nemusíme hanbiť, dejiny, ktoré musia byť napísané na novo, dejiny o Jánovi Golianovi, Rudolfovi Viestovi, Jozefovi Gabčíkovi, či Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Už sme boli vďační dosť, za výmenu jednej totality za druhú sme zaplatili príliš veľa, falšovaním vlastných dejín, boli sme päťdesiat rokov súčasťou zaostalejšej časti Európy a ďalšie desaťročia zrejme ešte zaostávať budeme.
PS : V poslednej dobe sa na koniec mojich blogov často prihováram smeráckym voličom. Ani dnes tomu nebude inak. Viem, že tomu slabochovi, zbabelcovi, ruskému kolaborantovi odpustíte všetko, kradnutie, klamanie, priživovanie sa na atentáte, na konci 2. svetovej vojny, ale neodpustili by ste mu slabosť. Presne túto hru s vami hrá. Hrá sa na hrdinu, geroja, má pre vás pripravených ešte mnoho, mnoho príbehov smeráckeho heroizmu, ale už sme len na krok od ruských močiarov., do ktorých nás vlečie. On k tomu gasudárovi nešiel pokloniť sa padlým hrdinom, ale urobiť kšeft, platidlom za beztrestnosť jeho a jeho galérky sme my všetci. Veď sa len na neho zapozerajte pozornejšie. Nepripomína vám skôr komického vĺčka z kresleného seriálu No počkaj, ako spasiteľa národa ?
