Vyúsťuje do vytvárania si snov o nejakej alternatívnej realite, ale keďže sny zákonite narážajú na zložitosť života, tento proces končí vytváraním si nepriateľa. Vidíme ho za všetkými našimi frustráciami.
V dobe, v ktorej veľká časť ľudí na Slovensku sú mimoriadne zdatní v identifikovaní nových a nových krívd, ktoré sú na nich páchané, sa slovo liberál stalo nadávkou. Vo svojom priznaní zájdem ešte ďalej – som slniečkar ( nezdieľam negatívne emócie pri pohľade na migrantov ), dokonca som ovečka ( som tri krát očkovaný ). Som dokonca taký naivný, že neverím že pravda je len mocenský konštrukt, že za všetkým treba hľadať sprisahanie Iluminátov a že sme manipulovaní mocenskými zámermi bohatých Židov. Proste neverím konšpiračným teóriám ani vtedy, keď majú zaujímavú formu a účelovo obsahujú aj pravdivé informácie. Neverím ani drístom neonacistickej a neokomunistickej doktríny. Napriek tomu, že som liberálny demokrat, uvedomujem si, že liberálna demokracia sa nedá implementovať do každej krajiny.
Prečo som teda ochotný nechať si nadávať ? Pretože som hrdý na to, že som liberál a nevadí mi že ma vulgárni komunistickí a fašistickí primitívi nemajú radi. Nech ma nemajú radi ani niktoši ( to sú tí, ktorí neveria v nič ) a hľadanie nepriateľa je ich pracovnou náplňou a prejavom jednoduchých revanšistických reflexov.
A prečo som vlastne liberál ? Lebo si myslím, že nemám právo od ostatných vyžadovať, aby sa tiež stali liberálmi, lebo som presvedčený, že nemôžem nikomu určovať čo si má myslieť a ako si má zariadiť svoj život ak neporušuje platné zákony. Myslím si, že každá menšina ( utečenci, homosexuáli, Rómovia, Maďari, černosi atď ) má právo na plnohodnotný život a ja nemám právo im v tom brániť.
Som liberálom preto, lebo liberálnu ideológiu nenadraďujem nad ostatné ideológie a priznávam im právo na existenciu.
