Kto ako dospelý verí rozprávkam, tak nedospel.
Robert Fico ako premiér zlyhal na celej čiare a keďže nám nedokáže ponúknuť dôstojný život, ponúka nám, a to práve v čase masívnych protestov voči spôsobu, akým spravuje našu spoločnosť, jednu zo svojich rozprávok s nádejou, že sme nedospeli a jeho rozprávke uveríme. Je to rozprávka o štátnom prevrate, o ohrození ústavného zriadenia skupinou neznámych osôb, prirodzene úzko napojených na politickú opozíciu, hlavne na Progresívne Slovensko, konkrétne na Michala Šimečku, pretože toto politické hnutie vedie v prieskumoch verejnej mienky. Táto skupina osôb má s pučmi bohaté skúsenosti a má prevziať moc a odovzdať ju do rúk poslušných bábok. Za posledné dva – tri dni sme si túto rozprávku s veľkým vyčerpaním vypočuli niekoľkokrát a jej povrchnosť, nekonkrétnosť, ba primitívnosť len podčiarkla temné stránky Roberta Fica a jeho inštitucionálnych vazalov, ktorí sa podieľali na jej vypracovaní.
Tento politický zvrhlík si myslí, že svojou nenávisťou, demagógiou, frázami, lacnými rečami, či nebodaj strachom z jeho pomsty nás odradí prísť v piatok na námestia našich miest s cieľom zabrániť mu v tom , aby naďalej rozosieval v našej krajine zlo. Toto hranaté, do minulosti odchádzajúce temno sa mýli, ak si myslí, že sa tu bude hrať ešte desať rokov na bábkara, ktorý riadi dejiny a ľudí ako bábky na špagátoch. Možno že Blaha, Taraba, Šutaj Eštok, Danko, Gašparovci a niektorí ďalší fungujú ako automaty, do ktorých doteraz hádzal mince a funkcie a z nich vypadlo to, čo si objednal, no my si slobodu vziať nenecháme a nenecháme sa ani vylúčiť z civilizovaného sveta. Bez pomoci zo zahraničia, bez peňazí zo zahraničia prídeme v piatok ( a ak bude treba každý piatok ), verím že v státisícoch na námestia nastaviť zlu svoju tvár a zároveň brániť tváre všetkých ostatných .Viem, že tento kúpač v zlatej vani sa spolieha na to, že nás vyprovokuje, ale my zvládneme svoje temné stránky, pretože na rozdiel od Fica si ich uvedomujeme a vieme s nimi pracovať.
Kormidlo našej spoločnosti sa získava v slobodných a férových voľbách ,tak je to správne a tak to musí aj zostať. V tomto kontexte sa môžu naše slušné stretnutia na námestiach javiť ako zbytočné, veď Ficovi si ich stačí vysedieť. Ak sa ale dostatočne hlasno neozveme, zomelie nás to. Pasivitou neprispejeme zmene spoločenskej klímy a ak nás bude často počuť a vidieť, postupne sa bude zmenšovať počet dogmatických ficoistov a ľudia odhodia deľbu na kategórie – proficovský a protificovský. Nesmieme nechať ľudí vnútorne zraniť do tej miery, že polovica bude volať po pomste a tá druhá podľahne beznádeji. Musíme im na týchto zhromaždeniach ponúknuť zrnko nádeje a radosti, namiesto toho čo im ponúka druhá strana – súbor fake news, chorobné, depresívne a paranoidné videnie sveta, strašenie, zlo a lži.
Nebudeme si klamať, nestabilita a neistota v našej spoločnosti stúpa a radikalizuje sa na oboch stranách politického spektra, čo na nás všetkých dolieha veľmi ťažko. Aby došlo ku katarzii ( oslobodeniu ) od tohto trendu, musíme ( Šutaj Eštok, po tisíci krát zdôrazňujem, že slušne ) spoločnosťou nejako zatriasť. Možno tým zatrasením budú naše zhromaždenia na námestiach.
Keďže si uvedomujem, že poslaním pisálka je v ťažkých situáciách ľudí potešiť, dovoľte na záver citát malého Ferka z knižky, kde deti píšu dopisy Pánu Bohu. „Pane Bože, robím čo môžem. Tvoj Ferko“.
PS: Slová malého Ferka prosím neberte ako lacný happyend, ale ako začiatok.
