....., že v súkromí bol silným introvertom, veľmi premýšľavým, často úplne mlčiacim.
Raz večer po predstavení pozval na pivo svojho vtedy mladého kolegu Jiřího Schmitzera, pre ktorého to bola veľká česť, ale bolo tam zo strany mladého kolegu aj trocha trémy. Na pive sedeli asi dve hodiny a ani jeden z nich neprehovoril ani jedno, jediné slovo. Po dvoch hodinách sa Rudolf Hrušinský postavil a povedal „ S vami sa mi krásne mlčalo “ a rozišli sa. Vtedy si Jiří Schmitzer, ( podľa vlastných slov ), uvedomil, ako krásne strávil večer, aké krásne môže byť ticho, záleží len na tom, s kým ho zdieľaš.
Štvrtková streľba na Filozofickej fakulte UK v Prahe si vyžiadala 15 mŕtvych a 25 zranených. Mŕtvych bude pravdepodobne viac, vrátane dvojmesačného bábätka. Ja by som chcel o tejto tragédii niečo napísať, ale prsty sa nechcú pohybovať po klávesnici , pretože hlava mi to neberie na prvý, druhý, ani na piaty raz a jednak som narazil na hranice slovenského jazyka, aby som ňou mohol popísať tak hroznú udalosť. Nenapíšem nič, čo by už nebolo napísané, povedané, čokoľvek napíšem ,nezmenším tým obrovskú bolesť pozostalým a už vôbec nevrátim čas, aby som mohol povedať vrahovi „ nemusíš byť tým, čím chceš byť.“
A tak mi zostalo len ticho, tentoraz smutné, bolestivé až trýznivé ale hlavne strašne, strašne bezmocné ticho. Kiežby som tak mohol vrátiť čas, aspoň o pár dní.
