.....ale predovšetkým to, kto je väčší vlastenec, národniar, Slovák. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že túto tému radi využívajú osoby ( úmyselne som nenapísal politici ), ktorí sa do parlamentu a následne do exekutívy dostali na chrbte politickej značky SNS, pretože licenciu na túto značku vlastní mentálne nie intelektuálne príliš svižný Andrej Danko.
Prenesme sa ale strihom o 30 rokov späť a zistíme, že SNS sa nie po prvý raz stala schránkovou firmou pre rôzne politické indivíduá. V roku 1994 parlamentné voľby vyhralo Mečiarovo HZDS s 34,96%, ZRS 7,34% a do parlamentu s odretými ušami sa dostala aj najslovenskejšia so všetkých slovenských strán SNS so 5,40%. Tieto tri strany vytvorili vládnu koalíciu a koaličná väčšina ale bola v skutočnosti zložená z bývalých komunistov, ktorí sa cynicky chytili vlastenectva, aby mohli privatizovať, so stranou murárskeho predáka. Bola po prvý krát použitá dobre fungujúca finta, ak chceš privatizovať, rozumej kradnúť vo veľkom, stačí si obliecť vlastenecký dres. V mene národa sa diali veľké zločiny - nielen sa ukradlo skoro všetko, čo sa tu za tri desaťročia napriek komunistom vybudovalo, ale sa aj vraždilo.
Strih, o tri desaťročia dopredu a celý playlist sa de facto opakuje ako cez kopirák. Andrej Danko pristúpil znova k úplne osvedčenému postupu ( keďže samotná SNS bola a je úplne personálne vyprahnutá ) a zvoliteľné miesta na kandidátke SNS ponúkol, prirodzene za náležité štartovné všetkým možným hviezdam dezinformačnej scény, ktoré majú výtlak na sociálnych sieťach, prirodzene až potom čo ich obliekol do slovenského kroja a zistil, ako prenikavo dokážu ujúkať. Všetko sadlo ako určitá časť tela na záchodovú misu ( tento príklad som nepoužil náhodne ) a táto politická lúza dostala svojimi preferenčnými hlasmi SNS do parlamentu. Beznádejne prázdny svet Andreja Danka, Tarabu, Huliaka, Kuffovcov ,Šimkovičovej, Micheľka, či Kotlára, teda svet ľudí, ktorí rozumejú len tomu, čo sú peniaze a funkcie dostáva reálne kontúry. Naučili sme sa, že týchto plochozemcov preoblečených za národniarov a tradície neradno podceňovať. O tom, čo slovenské je a čo nie je, rozhoduje Taraba, ktorý skôr ako Jánošíka, pripomína Mr. Beana, očovská bôčiková trúba Huliak, duchovne lenivší rámovač semaforov kpt. Danko, či rasistická roztlieskavačka Šimkovičová. Oni s Micheľkom určujú čo je slovenské a ktoré štruktúry sú protinárodne orientované.
Teda základný zápas na našej politickej scéne sa neodohráva ako ľavicový – pravicový, ale slovenský – neslovenský. A ten neslovenský je progresívny, liberálny, naratív – dáme vám slobodu, čo chcete a budete robiť, je to vaša sloboda, ale aj zodpovednosť, sa nahradil naratívom - ja určím tvoje miesto vo svete, toto je tvoje miesto a toto budeš robiť, teda hra na istotu, ale so stratou slobody. Ľudia si tesnou väčšinou zvolili druhý naratív, báli sa rizika.
Mnohí z nás smútia za svetom, ktorý nikdy nebol. To sú tí, ktorí síce stáli na námestiach v novembri 89 a dožadovali sa slobody, ale v skutočnosti im išlo o to, aby si mohli kupovať pekné veci na tureckom trhovisku a nie fejkové kabelky na košickom blšáku. Keďže liberálna demokracia im tento benefit z rôznych dôvodov nepriniesla , nostalgia za istotou pred rokom 89, ktorá napriek tomu že nikdy nebola, je falošnými vlastencami šikovne zneužívaná.
Počkajte, neberte žiadne antidepresíva, ešte pár Jóbových správ, ale nakoniec sa to budem snažiť vypointovať kladne. Stojíme na križovatke, kde sa rozhodujeme, či pôjdeme na dlhé desaťročia na východ, alebo na západ. Prestali sme dôverovať inštitúciám, ale dôverujeme silnému totalitárnemu vodcovi, ktorého v čase kríz vnímame pozitívnejšie ako našu slobodu, pretože táto prináša zo sebou aj zodpovednosť. Dezinformátori nás kŕmia informáciami, akí budeme úspešní, keď budeme viac autoritatívni, menej demokratickí, pretože my máme tú pravú slaviansku kultúru a nie západnú podradnú.
Teraz si sadnite. Napriek tomu, ako som už napísal, že v čase kríz, viac opýtaných verí totalitárnemu vodcovi ako demokracii, 80% opýtaných chce žiť v demokracii, ale ak k podstatnému menu demokracia pridáme liberálna , tak to klesá o 30% a aby to nebolo dosť, zároveň 70% opýtaných nevedeli správne vysvetliť pojem liberálna. Vyznáte sa ešte v tom, ani oni nie, odmietajú niečo, čoho obsah nepoznajú. Takto sa pod vplyvom dezinformácií extrémizmus stáva mainstreamom a vytvára sa kritická masa ľudí, ktorá je ľahko manipulovateľná.
Nakoniec sľúbená kladná pointa. Dezinformácie ovplyvnili veľkú časť našej spoločnosti, ovplyvnili fungovanie niektorých inštitúcií dokonca tak, že ich úplne paralyzovali. Nemôžeme sa teda brániť dezinformáciám zvrchu, inštitucionálne, tak sa im musíme brániť zospodu, prostredníctvom aktivistov, mimovládok, celé toto úsilie bude spočívať na pleciach občianskej spoločnosti, neziskoviek, aktivistov. Len takto pretiahneme späť do reálneho sveta dostatoční počet ľudí zmagorených on line propagandou. Preto tie primitívne , nevyberavé útoky „pravých Slovákov a vlastencov“ proti občianskej spoločnosti. Sprivatizovali si bezpečnostné zložky, zničia televíziu, vypnú rozhlas, zo súkromných televízií si urobia svojich čeľadníkov. Ale mimovládky ? Zrušia jednu, založíme ďalšie dva, odstrihnú ich od štátnych dotácií, pretože nie sú dosť slovenské ? Zoženieme, alebo sa vyskladáme.
Nie súdruhovia, „roduverní, tí správni Slováci“, náckovia, už nikdy sa vám nepodarí vrátiť čas tak, aby sme museli na nelegálnej burze s pocitom zakázaného ovocia meniť platňu Rolling Stones za Metallicu, ako za socíku.
