Po tom čo sme sa Ja, Blaha, Danko, Gašpar st.,rozhodli, že navštívime pár spriatelených duší v Rusku, KĽDR a v Číne, na ktoré novinové titulky z posledných dní sa len pozriem, mám taký pocit, že sme sa dostali do nejakého bojového obdobia, pričom zmysel aktivít týchto novinárov mi vážne uniká.
Jedná sa totiž o krajiny, ktoré dlhodobo bojujú za mier vo svete a aj preto sa v týchto krajinách dokážu držať v totálnej politickej špičke len skutoční mierotvorcovia. Tento list vám ale píšem už po návšteve Vovu Kima a Xi Jipinga. Čo majú prví dvaja štátnici spoločné ? Vova už dlhodobo, niekoľko rokov presviedča Ukrajincov, že chce mier, každopádne oslovil aj Kima s tým, či mu s tým mierom dokáže pomôcť, pričom mu Kim vďačne poslal asi 10 tisíc mierotvorcov. Kim chce mier síce krátkodobo, no o to intenzívnejšie a s jasným cieľom, vyvinúť mierovú jadrovú hlavicu, ktorú by dokázala raketa s dlhou dráhou letu dostať ako holubicu mieru až na kontinent amíkov.
U Vovu sme boli len my štyria, mal ísť aj Viktor, ale ten behá s geodetmi niekde okolo Lučenca, večne čumia do nejakých máp, neviem čo robia, ale môže ľutovať. Dvere na Kremli nám otvorila tá pani z televízie, ktorej som liezol do… no viete kde, aby som dostal pozvánku. Nepozorovane sme sa štuchli s Gašparom lakťami, to je ona. Spoločne sme sa odfotili, potom sa príjemne porozprávali a keďže sme logicky nechceli prísť naprázdno, odovzdali sme jej darček – fujaru, my sme si odviezli h.., hlavne zážitok, že je to superženská a že to asi nehrá, keď je aj v tej televízii taká fajn. Vovu sme nestihli, musel ísť s celou vládou na Červené námestie na demošku (demonštráciu ) za mier. Ako dar sme mali pripravenú aj celú geletku bryndze, ale odporučili nám, že potravinám sa najviac poteší Kim, aj napriek tomu, že potravinová sebestačnosť KĽDR je realita a nie mýtus.
Sadli sme teda do nášho kombíka a smer KĽDR. Napriek tomu, že na hraniciach KĽDR sme začali všetci vykrikovať, že chceme mier, vojaci nemierili na terč, ale na nás, a keďže nemali páru o čom je reč, mne a Blahovi sa vytvorila v hrdle riadna hrča, Dankovi a Gašparovi dokonca v nohaviciach. Keď už to vyzeralo na dotyk smrťáka, Gašpar si spomenul, že my máme geletky brydze nie jednu, ale dve. Keď sme vyložili z kufra kombíka jednu geletku, slovenský kroj sme im dávať nechceli, akoby vyzerali na hraniciach v slovenskom kroji, pustili sa do jedla s rovnakou rýchlosťou, ako my sme nasadli do auta a poďho za Kimom. Až na tejto hranici som pochopil dobrú radu, dať si pod nohavice igelitku. Kim nás už čakal s lyžicou v ruke, nechcem povedať že vyzerá ako stoh slamy, ale zumbu si už neskočí. Počas toho, ako klátil päť kilovú geletku bryndze a rozprával nám, ako sa vydal do boja proti takým nešvárom, ako sú liberalizmus, progresivizmus a homosexualita a v jeho krajine sú tieto západné neduhy už veľkou neznámou, všetci okoloidúci sa na chvíľu zastavili, poklonili a usmiali tak úprimne a od srdca, že u nás doma by sme si mysleli, že v tom má prsty silný matroš. No ja som v očiach kórejcov videl uznanie a obdiv. Alebo žeby som sa mýlil ? Ehmm, ja neviem, ale tak by som asi dopadnúť predsa len nechcel. Zabalili sme svoj strach o život do výhovorky, že Xi Jiping v Číne nás už čaká a vyrazili sme do Číny, pretože kórejská pôda nás pálila asi tak, ako pobyt Jána Husa v Kostnici. Naše mokré sny, stretnúť sa s Xi Jipingom sa nesplnili, nevedeli sme ho nájsť, nezabúdajte, že Číňanov je viac ako jedna miliarda. Hľadať ho medzi miliardou Číňanov je boj dopredu prehratý, bolo ich všade plno. Nechali sme mu teda slovenský kroj v Alzaboxe. Až neskôr sme sa dozvedeli, že Xi Jiping v čase našej návštevy rokoval o mieri s posledným členom ujgurskej menšiny, všetci ostatní boli…. No niekde odišli.
Som zvedavý ako si splnili domáce úlohy playboy z Budkoviec a syn s kerkou, aby sa pokiaľ ja budem bojovať za mier v ďalekej cudzine, pozreli na zúbok spoluobčanom z opozície, či nemajú niekde v pivnici ukryté transparenty proti vláde, aby som ich mohol označiť za politický extrémizmus, ľudský kreténizmus, hodných opovrhnutia a že nerešpektujú výsledky slobodných volieb.
No tak už začnite vy vojnoví štváči, že moje mierové návštevy boli zneuctením všetkých ukrajinských obetí ruskej genocídy. Že som tam nemal liezť, keďže západ nám dáva lóve. Dáva ich vám, ja mám svojich už dosť. Vy by ste radšej videli , aby som fujaru, bryndzu a slovenský kroj dal nejakému Macronovi, či Scholzovi. Ja po tých troch návštevách už nevidím veľké úskalia pri prechode od západnej liberálnej demokracie k režimom, ktoré som navštívil. Že preferujete iný žáner, ako je Rusko, Čína, či KĽDR ? Počkajte pár rokov, to sa zrovná. Že sa pomaly, ale iste začínam odlišovať od slušných ľudí, že ma Slováci začínajú vnímať ako napodobeninu Viktora, Vovu, Kima ? Že sa mi dostáva čoraz väčšieho opovrhnutia ? Po tom všetkom čo som nastváral, kto iný ma môže ochrániť od áreštu, ako Vova, Viktor a Kim ? Hádam nie Macron so Scholzom. A čo moje a Dankove srajdy? Je návšteva Ruska v súčasnosti niečo zlé ? Iste je. Ale pre krajinu, nie však pre mňa. Hádam aspoň to sa dá pochopiť, že pre mňa je sakra rozdiel, či strávim zbytok života síce v liberálnej demokracii, ale v base, alebo ako gubernátor územia, ktoré je síce menšie ako terajšie Slovensko, ale pod ochranou Viktora a Vovu.
PS: Tento článok je venovaný tým, ktorí na Slovensku ani dnes nestrácajú nádej a humor , ktorí sa dokážu zasmiať aj zo samého seba a tým bláznom, ktorí sa dokážu tešiť z každého nového dňa a úmyselne diskriminuje tých, ktorí im túto radosť zo života kazia.
