Nebudeme sa teda ani dnes pohybovať na škále trestno-právneho textu a podstúpime s plným vedomím riziko zjednodušenia.
Trom výkukom, nazvime ich – P, M a S, nebolo dopriate oslobodenie od pokušenia prilepšiť si bez práce a rozhodli sa, že zbohatnú na úkor iného. Vykradli rodinný dom.
Keďže vo svete policajnej operatívy niet miesta pre nič iné, ako pre prácu, táto krádež bola objasnená a vecne a miestne príslušný vyšetrovateľ vzniesol obvinenie všetkým trom. Obvinení M a S sa rozhodli, že je koniec ich amorálnemu spôsobu života, že ich svedomie stojí vyššie ako materiálne blaho a začali s vyšetrovateľom spolupracovať a priznali sa ( no dobre, z ich strany to bol taktický ústupok ). Vyšetrovateľovi popísali skutok tak, ako ho vykonali všetci traja. Obvinenému P žiadny z morálnych imperatívov neprenikol do svedomia a spáchanie svojho skutku poprel. Keďže vyšetrovateľ bol kombináciou morálky a schopnosti analyzovať logické reťazce a pochopiť kauzálne vzťahy, zabezpečoval zákonným spôsobom dôkazy v prospech, aj neprospech obvinených a vyšetrovanie sa chýlilo ku koncu ( zrejme návrhom na obžalobu všetkých troch obvinených ).
Tu končí moje zľahčovanie, pretože práve v tomto momente sa rozhodla konať vodcovská elita. Rozhodla sa dokázať, že záväzná pravda vlastne neexistuje a ten kto je pri moci si svoju pravdu presadí a druhý vyšetrovateľ, v druhom trestnom konaní vzniesol obvinenie obvineným M a S preto, lebo v prvom trestom konaní klamali, keďže sa priznali ku spáchaniu trestného činu, čo ale bolo v neprospech obvineného P. Proste iný vyšetrovateľ, iný prokurátor a tajná služba sa rozhodli, že dosiahnu raj na zemi. Obvinení M a S boli v druhom trestnom konaní zadržaní a keďže na slobode mohli spôsobiť globálnu tyraniu a riziko termonukleárnej vojny, vyšetrovateľ č. 2 a prokurátor č. 2 múdro skonštatovali, že musia byť trestne stíhaní väzobne. Systém však začal kolabovať a sudkyňa, ktorá o väzbe rozhodovala skonštatovala, že raj na zemi sa nekoná a oboch obvinených do vyšetrovacej väzby nevzala a nariadila ich zo zadržania prepustiť. Nie preto, že nenašla dôvody vyšetrovacej väzby, ale preto, že po preštudovaní vyšetrovacieho spisu prišla k záveru, že samotné obvinenie je nedôvodné. Takýto je stav k dnešnému dňu.
Poďme si zachytračiť a pripusťme, že obvinení M a S skutočne v prvom trestnom konaní klamali a obvinený P je vlastne nevinný módny mysliteľ. Ak mala tajná služba, alebo ktokoľvek iný také informácie, nebodaj dôkazy, bolo ich psou povinnosťou tieto materiály zákonným spôsobom doručiť vyšetrovateľovi č. 1 do vyšetrovacieho spisu č. 1. A čo by bolo psou povinnosťou vyšetrovateľa č. 1 ? Vysporiadať sa s nimi, všetky nové okolnosti riadne preveriť a následne vyhodnotiť.
Vytvorením paralelného trestného konania a paralelného vyšetrovacieho spisu niekto uskutočňuje svoje zvrátené vízie a keďže realita sa vzpiera, treba ju znásilniť. Uplatnený postup je kolosálnym zneuctením trestného práva uhladeným právnickým jazykom.
Nechcem prepadať apokalyptickým náladám, ale tváriť sa, že sa nič nedeje, môže mať fatálne následky.
Na pointe tohto článku trvám aj v tom prípade, že M a S v prvej trestnej veci vystupujú v procesnom postavení svedkov, keďže v inom trestnom konaní boli už za svoje konanie postihnutí.
