Nepozeral sa naľavo, napravo, koncentroval sa a lovil. Buď vyhral mamut, alebo lovec a vtedy mal on a osadenstvo jeho jaskyne veselšie výhliadky na prežitie. Nemohol sa nechať rozptyľovať letom nejakého pramotýľa.
Aj Robert Fico je lovec. Pri každej možnej príležitosti loví a ani on sa nenechá rozptyľovať nejakým pramotýľom. Korisťou Robeta Fica sú voliči a pramotýľom je pravda. Ani on sa nenechá rozptyľovať pravdou. Dokazuje to dnes a denne, dokázal to svojim prejavom pri oslave sviatku sv. Cyrila a Metoda a aj prejavom pri príležitosti 81. výročia Slovenského národného povstania. Ako býva u neho zvykom, domotal tam mýrnixtýrnix všetko možné aj nemožné ,pospomínal prirodzene Cyrila a Metoda, vynálezcu tepelného čerpadla Aurela Stodolu a ako vždy aj Jánošíka, ktorý prirodzene SNP nestihol. Jánošík sa hodí vždy, to dá rozum, nie ? Výročie SNP bolo pre Fica vítanou príležitosťou na lov. Potlesk, hýkanie a povzdychy publika boli dôkazom, že históriu a samotné SNP nevidíme rovnako. Robert Fico si proste vyžaduje obdiv zakaždým, keď urobí hovienko v tvare kosáka a kladiva.
Ja v tomto blogu nechcem rozoberať všetky sprostosti, ktoré mal tento človek potrebu oznámiť svetu, človek bez ktorého by sa Európa zmietala v pustošivých vojnách, Slovensko v hladomoroch, ktorý zistil, že liberalizmus je zlo a Michala Šimečku splodilo samo peklo, pretože hlúposť z jeho úst zaznievala častejšie, ako Modern Talking na tancovačke v Budkovciach. Bolo to ako vždy o emóciách a politik nasatý už tridsať rokov na cecok s našimi spoločnými peniazmi a aurou národného hrdinu si vytrel so svojimi fanúšikmi, veď viete čo. Historikom sa pri počúvaní tohto dychberúceho prejavu iste dvíhalo obočie vyššie, ako tlmič dakarského špeciálu a ja som musel vyvetrať, pretože mi začal smrdieť monitor počítača, ani nie tak z toho čo v prejave odznelo ( s tým som prirodzene rátal ), ale skôr z toho čo neodznelo a s tým by som sa s vami chcel podeliť.
Slovenské národné povstanie bolo slovenské, národné, ale nie komunistické a to napriek tomu, že ihneď po druhej svetovej vojne ho komunisti ukradli pre seba, tak ako všetko ostatné – lesy, ornú pôdu, pasienky, od drobných dielničiek po fabriky, hrady, zámky, proste všetko, vrátane pravdy a histórie. Marketingový smerácky tým, ktorý tento prejav pripravoval, síce nezabudol na Jánošíka, ale zabudol na mená ako generál Mirko Vesel, generál Július Nosko, železný kapitán Ján Stanek, partizánska legenda Viliam Žingor, či vtedajší guvernér národnej banky Imrich Karvaš. Pre objektivitu je treba povedať, že Ján Golian a Rudolf Viest spomenutí boli, zrejme preto, že obaja padli do zajatia nemeckých okupačných vojsk a pravdepodobne boli popravení v koncentračnom tábore Flossenburg niekedy v roku 1945. Tí hrdinovia SNP, ktorí po nástupe komunistov k moci čelili prenasledovaniu, boli zbavení všetkých hodností, vo vykonštruovaných procesoch odsúdení za protištátnu činnosť buď na smrť ( Viliam Žingor ) a popravení, alebo na dlhoročné tresty komunistického žalára, logicky Ficom spomenutý neboli. Títo do príbehu o suverénnych a hrdých Slovákov akosi nepasovali.
Keďže patrím ku generácii, ktorej sa už vlasy z hlavy presťahovali do uší a nosa, ráno keď sa zobudí zistí, že kúsok tela, ktorý včera bez problémov fungoval, v noci vysadil, detstvo a podstatnú časť mladosti som si prežil v socializme, moja nenávisť ku komunizmu a komunistom je autentická a úprimná a akékoľvek moje počínanie nie je zastreté dávkou nostalgie po tomto zločineckom režime, ako je to v prípade kariérneho komouša Roberta Fica. Zároveň si ale uvedomujem, že keďže nemám patričné vzdelanie a história je len mojim koníčkom, pripúšťam že som zabudol na mnoho hrdinov SNP, ktorým po vojne komunistický režim zničil život, tak môžem mať v tejto chvíli dosť masla na hlave aj ja, ale keďže je drahé, nasypem si na hlavu radšej popol.
Na dnes je to všetko, želám všetkým mojim čitateľom, nielen tým , ktorí si neželajú zoškrtanie cifier datujúcich ich výskyt, pretože by sa museli vrátiť do doby Gustáva Husáka, veľkého vzoru Roberta Fica, ale aj tým, ktorí neobdivujú chlapíka, ktorý sa zastrelil v roku 1945 v berlínskom bunky, všetko naj.
Ak som si týmto článkom nezatĺkol posledný klinec do svojej rakve a zajtra ma nepríde šutaj-eštokovo komando napichnúť na mäsiarsky hák, na budúci týždeň sa znova ozvem. Možno si niečo povieme o súťaži, v ktorej ak správne vyplníte dotazník a kúpite sa balíček žuvačiek, môžete vyhrať ročný pobyt v zlatej vani vo Vietname so sporo odetou sprievodkyňou po boku, alebo nevkusný domisko so srandovnými vežičkami , postavený z európskych peňazí na podporu cestovného ruchu.
