U R I A H H E E P je meno tejto superkapely. Totálne zakázanej. Dôkaz poskytnem okamžite.
V roku 1973 sme sa vybrali na brigádu ako gymnazisti do Bratislavy. Banda asi 25 gymnazistov z Krompách na Špiši. Robil som disjokeja a tak som mal solídnu zbierku produkcie západných kapiel. Bývali sme na inťáku na Mladej Garde. Chcel som dať priateľke Eve zahrať July mornig od Uriášov. Zo štúdia mi poslali odkaz, aby som dodal pásku, že ony a oni nič podobné nemajú v produkčnej fonotéke. A ihneď sme sa v Blave zviditeľnili . Blbí východniari a slepí spišáci. Mali sme okamžite rešpekt.
Ich produkciu sme získali vďaka našim krompašským alpským lyžiarkam, ktoré jazdili na letné tréningy na rakúske ľadovce. Tam kupovali LP-platne pre nás. Chodili k nám na diskotéky priatelia z Košíc a i Prešova. Mali sme solídny odraz a zvuk. Profilová platňa H Uriah Heep zabrala a rezonovala v lete 1973. Lady in black, Sunrise, Circle of de hands, July morning bodovali vo všetkých svetových diskotékach. I u nás na vidieku - v baníckych, hutníckych i elektrotechnických Krompachoch.
Boli Bohom požehnané časy. Bojovali sme intenzívne proti Husákovej normalizácii hudobnou produkciou a diskotékami mládeže. Mal som roky na krku eštebákov. Osobne šéfa SZM v SEZ-ke Krompachy Igora Rusnáka zo Spišských Vlách. Osobne ma u nás presviedčal, aby som skončil so západnou hudobnou produkciou v miestnom Dome kultúry. To sú ojedinelé hrdinstvá mladých ľudí, ktoré si u nás nikto nevšimol a neocení ich nikdy. Okrem Pána Boha a mojich súčasníkov. A môjho dievčaťa, ktoré ešte žije v Krompachoch - Evy.
To je tá zábudlivosť. Oceníte verejne ľudí, ktorí toho tak veľa za komunizmu proti režimu neurobili. Skôr kolaborovali... Ale zabudnete na skutočných malých hrdinov.
Ja osobne, som už ako pätnásťročný chalan poslal ruský tankový prápor do Lacenberskej doliny so slepou cestou. Keď sa chceli čo najskôr dostať DO Spišskej Novej Vsi. Prenasledovali ma desiatky sovietskych vojakov po Krompachoch.. Prežil som vďaka otcovi v uhlí v pivnici v mramorovej vani, keď dávka zo sovietskeho samopalu vypálená v pivnici ma zázračne nezasiahla. To sú skutočné hrdinstvá. Nie vyfabulované a pritiahnuté za vlasy.
A moja produkcia piesní Karla Kryla? V Prahe v roku 1979 som produkoval jeho piesne na exkurzii po chemických závodoch ako študent - piatak Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. So zakúpenou gitarou v rukách. Vedúci exkurzie- akademickí pracovníci ma prosili, aby som nehral Kryla, pretože nám zrušia exkurziu a pošlú späť na Východ. Okamžite som poslúchol a hral iné protestsongy a slaďáky. I ľudovky, vrátane našej Prírodovedeckej hymny - "Pokazili kone voz!" Zaspievajte si ju z chuti..., priatelia moji. Som nedocenený chobot. A 27 mesiacov pred termínom riadneho dôchodku si komunisti so mnou vytrelil.... a prepustili ma hanebne z učiteľských služieb. Na rozdiel od generála Lučanského som prežil, vďaka Pánovi aj svoju sociálnu popravu i sociálnu smrť. Tieto násilné občianske opičie procesy& SMERu-SD neprajem zažiť nikomu z vás. A spravodlivo zasiahol na pár dní aj frajera R. Kaliňáka. NO právničku M. Jankovskú poznačili na celý život. Kolúzna väzba - osnovaná R. Ficom a jeho spolužiakom a generálnym prokurátorom. Bumerang sa vrátil.
RNDr. et PaedDr. et PhilBc. et ThMgr. et RNMgr. Ivan Olejár, PhVKI@M. - prosociálny hybridný virtuálny križiak Internetu a METY, Prešov, 29. mája 2022;
