Ibaže sú také isté verejné financie v kufríku inej farby. Čo všetko verejné firmy podporujú? Keď už sme pri TIPOSe, tak za ostatných 30 dní: 5 tis. EUR na knižku B. Schmőgnerovej, 5 tis. EUR na podporu športovej rubriky v týždenníku Slovenka, 7 tis. EUR na sústredenia a náradie pre vodákov, 350 tis. EUR pre hokejistov HC Slovan Bratislava, 2 tis. EUR pre mládežnícky hokej na Orave, 240 tis. EUR pre slovenský vrcholový futbal, 72 tis. EUR na jazzový festival. Dobre, zmyslom TIPOSu je podporovať šport, ale aj tak je na stole niekoľko oprávnených otázok: Prečo tá knižka? Prečo utečenci? Prečo jazzový festival? Prečo pre Slovan 350 tisíc (finančné prílohy sú „vyčiernené“) a nie menej alebo viac? Prečo oravskí hokejisti a nie napríklad šarišskí?
Tento text nemá byť o TIPOSe, ten je iba príklad. Oblasť dotácii a grantov poskytovaných verejnými firmami je absolútne netransparentná. Verejnosť vie nájsť aspoň nimi uzatvorené darovacie zmluvy, lebo tie zverejňovať musia. Ale tam to zvyčajne končí: takéto firmy až na výnimky nemajú spracované pravidlá udeľovania podpory, nič nezverejňujú. Verejnosť nevie, s akým projektom, kedy a u koho sa má hlásiť o podporu. Či už z vlastných zdrojov firmy alebo zo zaplatených 2 percent z dane. Ešte aj fond predsedu vlády je transparentnejší – ten aspoň raz ročne zverejní prehľad, komu jeho blahorodie obolus dali.
Ešte horšia je situácia na samosprávnej úrovni. Obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou samospráv sú vnímané ako mešec, z ktorého vládnuca väčšina môže rozdávať komu chce, ako chce, a na čo chce. Ak jej právnici navyše tvrdia, že takú darovaciu zmluvu zverejniť ani nemusí, tak ju ani nezverejní. Tam dajú tisícku na politickú akciu vodárne, tu navaria volebný guláš mestské lesy, alebo dajú cenu do tomboly na straníckom plese mestské teplárne. V praxi som sa stretol aj s tým, že mestská firma zaplatila dôchodcom autobus na zájazd. Všetci to vedia a vidia – a nič nezmôžu. Priamo z mestského rozpočtu to takto nejde – tam platia prísne národné aj miestne zákony, rozpočet aj dotácie sú ostro sledované opozíciou. Ale v mestských firmách, do manažmentu aj kontroly ktorých si vládnuca väčšina dosadí vlastných ľudí, sa to dá.
Takéto mútne vody vyhovujú politikom, ktorí sa naučení parazitovať na verejných financiách a obchodovať s informáciami. Pritom riešenie je veľmi jednoduché: stačia jasné pravidlá a zverejňovať všetko, čo sa dá a môže – od dotačných pravidiel cez výzvy na podávanie žiadostí o podporu a zoznamy podaných žiadostí až po zoznam podporených a nepodporených žiadostí so zdôvodnením. Najlepšie všetky verejné firmy na jednom mieste, na jednom webe, ako to navrhujeme v #SIETi.
Slovensko má na to, aby aj v tejto oblasti fungoval dobrý štát. Papalášske fondy v ňom nemajú miesto.
