Annika Ström Melin: Löfven musí brániť demokraciu v Európe a vykopnúť Fica
Zverejnené, 17.10.2023 o 05:57,
Preklad: Ivan Sitár, Článok vám prinášam v plnom znení so súhlasom autorky.
Annika Ström Melin je novinárka a nezávislá publicistka v denníku Dagens Nyheter. Tento text je uverejnený na redakčných webových stránkach Dagens Nyheter. Redakcia (DN) má nezávislý a liberálny postoj k politickým témam.
Predstavte si, že prvé odhady výsledkov nedeľných volieb v Poľsku sú správne a vo Varšave dôjde k zmene vlády. Ak by sa Donald Tusk stal premiérom, v Poľsku by sa zastavila demontáž demokracie a to bolo by víťazstvom pre celú EÚ.
Žiaľ, Slovensko ide opačným smerom. Tam sa Smer Roberta Fica, strana, ktorá samu seba prezentuje ako sociálnodemokratickú, chystá zostaviť vládu spolu s ďalšou takzvanou sociálnodemokratickou stranou a extrémne nacionalistickou SNS.O tom, ako to v národných voľbách dopadne, samozrejme rozhodujú voliči v jednotlivých členských štátoch, ale keďže je spolupráca v EÚ taká úzka, členské štáty sa stávajú na sebe nezvyčajne závislé. Výsledky národných volieb ovplyvňujú každého a výsledok sa stáva záležitosťou celej EÚ.
Aj preto je dôležité, že strana Roberta Fica bola konečne suspendovaná z PES, spoločnej Strany európskych socialistov. Prečo však Stefan Löfven (pozn. prekladateľa: bývalý premiér Švédska v období 2014-2021) , predseda PES, nesiahne po krajnom riešení a nenavrhne, aby zjazd Strany európskych socialistov strany Smer vylúčil? Rozhodnutie o pozastavení členstva Smeru padlo minulý týždeň a znamená odobratie práva zúčastniť sa zasadaniach a hlasovaniach, no Smer je stále členom PES, a teda tu stále existuje možnosť jeho návratu k plnohodnotnému členstvu. Ale každý, kto sleduje európsku politiku vie, aké sú Ficove postoje. Už od obdobia, keď Fico koncom 90. rokov vystúpil zo starej (reformovanej) Komunistickej strany Slovenska a vybudoval si vlastnú stranu, sa čoraz viac profiluje ako skorumpovaný ľavicový populista nepriateľský voči EÚ. Aj napriek tomu, že Smer bol dočasne suspendovaný už aj v minulosti, podarilo sa mu zotrvať v európskej socialistickej frakcii.
Po voľbách v roku 2006 (keď Smer zostavil vládu, ktorej súčasťou bola neonacistická strana) bolo Smeru členstvo v PES na desať mesiacov pozastavené, no keď vláda prisľúbila rešpektovať ľudské práva, bolo jej plné členstvo znovu obnovené. V roku 2015, po tom čo Fico ostro vystupoval proti moslimským utečencom, strane opäť hrozilo pozastavenie činnosti – no nestalo sa tak.
Otázka je, ako to dopadne tento raz. Fico môže veľa stratiť.
Prečo však Stefan Löfven, predseda PES, nesiahne po krajnom riešení a nenavrhne, aby zjazd Strany európskych socialistov strany Smer vylúčil?
PES a ostatné veľké európske politické strany sú nepochybne významnými zoskupeniami. Chýba im síce priamy kontakt s voličmi a v politickej diskusii ich sotva počuť, no v zákulisí majú veľkú moc.
Vplyv európskych strán je výsledkom toho, že EÚ zohľadňuje potrebu určitej formy vnútorného demokratického života. Keď sa ES stalo EÚ (1993), priamo volený Európsky parlament získal právo spolurozhodovať o určitých otázkach. Bol prijatý konsenzus, že je potrebné vytvoriť politické strany na európskej úrovni a tento postoj bol ukotvený aj v Maastrichtskej zmluve, kde sa uvádza, že „politické strany na európskej úrovni sú dôležité ako integračný faktor“, pretože môžu „vyjadrovať politickú vôľu občana Únie“. Tak sa zároveň vytvorili aj podmienky pre otvorenie kohútika s dotáciami od EÚ, čo bol zámer. Strany získali podporu EÚ a začali rásť a prekvitať.
Európske politické strany sú teda dosť zvláštne výtvory. Sú regulované a financované zhora, ale v Európskom parlamente vytvárajú skupiny, ktoré môžu ovplyvňovať legislatívu EÚ a svojim členom ponúkajú sieť vplyvných politikov.
Európske strany teda majú významný vplyv, a aj preto Maďar Viktor Orbán tak tvrdo bojoval o zotrvanie v EPP, spoločnej strane konzervatívnej a kresťanskodemokratickej strany.
Napriek tomu, že Orbán začal s likvidáciou maďarského právneho štátu už v roku 2010, jeho strana Fidesz mohla byť členom EPP až do roku 2021. Orbán, čeliac hrozbe vylúčenia, nakoniec na vlastnú žiadosť nechal Fidesz odísť.
Nie je isté, že Fico urobí niečo podobné. Vie, čo je v stávke a je zbehlý v prevracaní kabáta podľa smeru vetra. Predstaviteľ novej vlády v Bratislave minulý týždeň ubezpečil, že členstvo Slovenska v NATO a EÚ by nemalo byť ohrozené a Európa sa nemusí „obávať“.
Líder Smeru sa obklopuje veľkým okruhom skorumpovaných priateľov a sám je za takéto obvinenia vyšetrovaný.
Možno sa za týmto vyjadrením črtá zmiernenie Ficovho predvolebného sľubu, že na podporu Ukrajiny sa nemá poslať „ani jedna guľka“, no Stefanovi Löfvenovi to, dúfajme, nestačí.
Ficov nekritický prístup k Vladimírovi Putinovi nie je tým jediným dôvodom, čo z neho robí takú nepríjemnú postavu na európskej politickej scéne. Mnohé jeho vyjadrenia znejú ako ozvena slov Viktora Orbána: tvrdá a stupňujúca sa kritika EÚ, vyhrážanie sa novinárom vo vlastnej krajine, podnecovanie nenávisti voči moslimom a LGBTQ ľuďom, a pohŕdanie západom a liberálnou demokraciou.
Líder Smeru sa obklopuje veľkým okruhom skorumpovaných priateľov a sám je v takýchto kauzách vyšetrovaný. Jedným z prvých krokov novej slovenskej vlády bude podľa internetového denníka Euractiv odvolanie prokurátora, ktorý má osobitnú zodpovednosť za vyšetrovanie korupcie.
Európska komisia bude budúci vývoj určite pozorne sledovať, ale to nestačí. Ak má demokracia v Európe prežiť, je potrebné viac, než aparát úradníkov EÚ a právnikov v Bruseli. Európske strany sa musia aktívne zapájať a predstupovať pred voličov, argumentovať a vnútorne bojovať, aby prinútili svoje národné členské strany brániť základy demokracie v Európe. A Stefan Löfven môže začať vylúčením Smeru.
