Obdobie, keď rodina očakáva narodenie jej nového člena, je väčšinou zvláštne a výnimočné. Čím bližšie je plánovaný termín pôrodu, tým častejšie a intezívnejšie padajú otázky o vhodnom mene pre malého človiečika, o tom čo všetko treba zariadiť pred a po jeho narodení. Diskusie o výbavičke a vhodnosti takého či onakého typu kočíka sa prelínajú s návštevami u lekára, žiadosťami a potvrdeniami. Akú pomoc môže občan teda očakávať od štátu pri narodení dieťaťa?
Ak má budúca mamička to šťastie a bola pred nástupom na materskú nemocensky poistená a aktívne prispievala do systému sociálneho zabezpečenia (inými slovami platila odvody), môže sociálnu poisťovňu požiadať o tzv. materské. Samozrejme je to taký poisťovnícky zvyk, že prispievať máte povinnosť, ale o plnenie musíte žiadať. No žiadosťou sa celá štátna „pomoc“ iba začína. Na materské je matka povinná nastúpiť 6-8 týždňov pre plánovaným termínom pôrodu. Ak tak neurobí, štát jej skráti dávku o 6 týždňov. Je to logické, veď štát predsa najlepšie vie, ako sa pani AA či AB cíti v 34 týždni tehotenstva a nedajbože, že by táto úbohá žena pracovala a prispievala do systému čo i len o jeden deň dlhšie. Za to ju nevyhnutne treba potrestať! V istej výhode sú ženy, ktoré sa posledné 2 – 3 roky starali o staršieho potomka na rodičovskej dovolenke. Keďže neboli nemocensky poistené minimálne 270 dní za posledné 2 roky, nemajú nárok na materské vôbec. Je nutné, aby sme to vnímali ako odmenu za to, že predtým pracovali a potom pravdepodobne opäť niekoľko desiatok rokov budú pracovať a platiť odvody.
Samozrejme, tu sa podpora štátu nekončí... S troškou trpezlivosti a šťastia sa mamička dočká rozhodnutia, či sa jej materské priznáva alebo nie a v akej výške. Dve až tri vety dôležité pre mnohé rodinné rozpočty mladých rodín. Okrem týchto niekoľkých viet rozhonutie obsahuje asi 3 strany citácií všetkých paragrafov Zákona o sociálnom poistení. V rozhodnutí sa uvádza, že materské bude vyplácať za dni v súlade s týmto zákonom, samozrejme bez uvedenia paragrafu, ktorý bol uplatnený na ten ktorý konkrétny prípad. V konečnom dôsledku to na jednej strane znamená, že žiadateľka vôbec nevie, na aký dlhý čas jej bol priznaný nárok na materské a na strane druhej to umožňuje Sociálnej poisťovni interpretovať zákon a vlastné rozhodnutia podľa „situácie“. Iste, že je to tak len preto, že legislatíva právneho štátu musí zabezpečiť rovnocenné postavenie občana a štátnej inštitúcie. Ďalšími dokladmi tejto rovnocennosti sú aj iné ustanovenia tohto zákona, napr: oznamovacie lehoty (občan 8 dní, poisťovňa 30 dní alebo bez obmedzenia); sankcie a pokuty (poisťovňa môže sankcionovať fyzické alebo právnické osoby, nie je však povinná ich odškodniť v prípade jej chýb a pod.).
Aký je teda optimálny vzorec optimálneho chovania v optike tohto zákona?
Pravidlo č.1: Najlepšie je nemať deti, vtedy môžete pokojne a neprerušene prispievať do systému sociálneho zabezpečenia.
Pravidlo č.2: V prípade, že už dieťa čakáte, konajte tak, aby sa to neopakovalo. Prísne sa trestá porušenie tejto zásady v prípade, že sa vám dieťa narodí na rodičovskej dovolenke a medzi druhým a tretím rokom staršieho dieťaťa.
Pravidlo č.3: V prípade, že už dieťa čakáte, dôsledne dodržujte pokyny Zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ niečomu nerozumiete, neznepokojujte sa, tak to má byť.
Pravidlo č.4: Ak chcete mať viac detí za sebou, na rodičovskej dovolenke by mal ostať manžel.
Pravidlo č.5: Uvedomte si, kto je tu pánom. Nikdy sa nepúšťajte do sporu so štátnym zamestnancom. V opačnom prípade si musíte byť vedomí dôsledkov.
Takto postavený zákon je v príkrom rozpore s Programovým vyhlásením vlády SR aj s tým, k čomu sa zaväzuje Sociálna poisťovňa vo svojom etickom kódexe. No to ešte stále nie je to najväčšie nebezpečenstvo. Keďže súčasná vláda tento zákon novelizovala v roku 2007, najväčším rizikom pre občana je, že sa jedná o vládou akceptovanú a dlhodobú stratégiu v prístupe k občanovi.
