- v minulom storočí sa európske konflikty rozšírili na dve hrozné svetové vojny
- na železnú oponu za našim humnom, ktorá nás odrezala od polovičky Európy
- ani na studenú vojnu, ktorej dôsledky znášame ešte aj dnes
Projekt európskej spolupráce odvtedy dosiahol, že na jeho území sa vojenské riešenia stali absurdnými. A nielen to. Únia je dnes ambasádorom mierových riešení pri konfliktných situáciach vo svete. Vzhľadom na tieto skutočnosti je Nobelovka pochopiteľná.
Realitou ale je, že pri dosiahnutí cieľov mieru a bezpečnosti pre svojich členov EÚ ani zďaleka neplní svoje ciele rastu a konkurencieschopnosti. Za všetky si stačí pripomenúť Lisabonskú stratégiu, ktorá mala urobiť už pred dvoma rokmi z únie najkonkurencieschopnejšie miesto na svete. Výsledok poznáme – rýchlejší rast a atraktívnejšie prostredie pre investorov je dnes nielen tradične v USA, ale už aj v mnohých krajinách Ázie.
Z ekonomického hľadiska prežíva únia svoje najťažšie obdobie a hľadá nové riešenia. Situácia nie je jednoduchá, ale posunúť nás môže len:
- zodpovedné hospodárenie
o a znižovanie dlhov
- dodržiavanie pravidiel
o a vyvodzovanie zodpovednosti
- štrukturálne reformy pre rast
o a tvorbu pracovných miest
Zrýchliť hospodársky rast sa dá len cez zlepšenie konkurencieschopnosti. Cesta vedie cez podporu aktivity a práce, pružný pracovný trh, stabilné inštitúcie a lepšie služby pre začínajúcich podnikateľov. Ak ste si všimli, že je to presne opačný postup, akým sa prezentuje naša dnešná vláda, Váš postreh je správny.
V súťaži o alokáciu kapitálu vyhráva ten, kto dokáže vytvoriť lepšie prostredie a kto má lepších ľudí schopných realizovať investorské zámery. Preto sa o naše najbližšie roky naozaj obávam. O to viac budem ale presadzovať riešenia, ktoré vždy priniesli úspech.
Jeden z nositeľov Nobelovky za ekonómiu, a jeden z mojich profesorov, Douglass C.North ju dostal za teóriu inštitucionálnych vzťahov – dokázal, že v histórii sa vždy rozvíjali rýchlejšie útvary so stabilnými inštitúciami. Tohtoročnú Nobelovku za ekonómiu dostali páni Roth a Shapley za teóriu stabilných alokácií a navrhovaní efektívnych trhových výmien, ktorá je o tom, ako čo najlepšie spojiť rôznych aktérov. Aj keď to znie trošku cudzo, poučenie pre vývoj v únii je jednoduchý – nevytvárať nové inštitúcie a sfunkčniť existujúce – najmä spoločný európsky trh.
Neviem, či nám bude niekedy udelená aj Nobelovka za ekonómiu. Dnes to tak určite nevyzerá. Som si ale istý, že sa v únii nemôžeme spoliehať na druhých, že to za nás vyriešia. Ak budú krajiny dodržiavať pravidlá, nezadlžovať ďalšie generácie a sústreďovať sily na tvorbu zdravých pracovných miest, tak šancu na rast a zlepšenie života našich ľudí určite máme. Ak ju nebudeme využívať, tak je ohrozená podstata aj už udelenej Nobelovky. Verím, že šancu využijeme – nie pre udeľovanie cien, ale pre ľudí.
