Viacerí komentátori kreslia katastrofické obrazy toho, ako sa v jednom členskom štáte po druhom dostávajú k moci extrémisti a populisti, ako sa krajiny opäť uzatvárajú do seba a mier, ktorý sme tak dlho budovali, sa stáva minulosťou. Pritom to tak vôbec nemusí byť a dokazujú to aj udalosti, ktoré sa začali diať ihneď po osudovom štvrtkovom rozhodnutí.
Brexit je šok. Všetci v priamom prenose vidíme, kam nás vedie nezodpovedná politika niekoľkých ľudí, ktorí pre svoje osobné ambície (a v prípade niektorých asi aj za ruské peniaze) obetovali budúcnosť svojej krajiny. A vidíme aj to, že nie sú schopní ponúknuť nijaké riešenie a jeden po druhom zbabelo utekajú. Európania nie sú nijakí hlupáci a pohľad na zmäteného Borisa Johnsona, či nepríčetného Nigela Faragea je mementom, ako by to mohlo o niekoľko rokov vyzerať v ich vlastnej krajine.
Španielska lekcia
Ako prví to pochopili Španieli. Zatiaľ čo pred pár mesiacmi takmer nikto nepochyboval o drvivom víťazstve populistickej a protisystémovej strany PODEMOS, výsledky volieb, ktoré sa konali víkend tesne po britskom referende hovoria o zisku tradičných strán Partido Popular a Socialistov. A ak tí dokážu prekonať svoj odpor k Marianovi Rajoyovi, môžeme byť po prvý krát v demokratických dejinách Španielska svedkami veľkej koalície. Voliči jasne odkázali, že nijaké experimenty v čase, kedy sa krajina vďaka pomoci Európskej únie postupne spamätáva z následkov finančnej a bankovej krízy, nechcú.
Grécka lekcia
Činnosť Syrizy a jej vodcu Alexisa Tsiprasa je modelovou ukážkou toho, kam štát dovedú populisti. Neschopnosť prijímať potrebné reformy a zbytočné referendum z minulého roka stáli Grécko množstvo peňazí a drahocenného času. Voľby sa očakávajú síce až v októbri 2019, ale už dnes je popularita Syrizy na minimách a naopak, rastie Nová demokracia, opäť štandardná strana. Občania jednoducho vidia, že z nerealizovateľných sľubov a pekných rečí sa nenaplní ani štátna kasa, ani ich peňaženka.
Slovenská lekcia?
Aj u nás sa aktivizujú sily, ktoré si želajú rozpad Európskej únie a návrat do čias, kedy o osude malých národov rozhodovalo niekoľko silných štátov. Nie je vôbec náhoda, že ich pozadie (vrátane financovania) je veľmi podobné ako pri mnohých ďalších populistických a extrémistických hnutiach. A to bez ohľadu na to, či sa sami označujú za ľavičiarov, alebo pravičiarov. Kotleba sa teraz zrejme prerátal, pretože každému občanovi Slovenska je jasné, aké výhody nám voľný pohyb a prístup k spoločnému trhu prinášajú. Neznamená to však, že sa čoskoro nemôže objaviť niekto iný a ešte nebezpečnejší. Preto bude v najbližších rokoch obrovský diel zodpovednosti na tradičných politických stranách. Tvárou v tvár rozkolísanej vláde a zhasínajúcemu Smeru musia ponúknuť poctivú politiku a reálne riešenia. Odpoveďou nemôže byť hľadanie senzácií a teatrálne vystúpenia, ale autentická ponuka, ktorá sa zrodí z úzkeho kontaktu s občanmi.
