Vlastne by to bola z ich strany akási forma obety pre Slovensko a našu budúcnosť, keby Robertovi Ficovi vzali aspoň časť jeho terajšej neobmedzenej moci a mohli by výmenou za podporu realizovať niečo zo svojho programu.
Takéto uvažovanie je nielen pomýlené, ale pre budúcnosť pravicovej politiky na Slovensku aj nebezpečné. Človek, ktorý vyznáva pravicové hodnoty: demokraciu, slobodu slova, pluralitu názorov a vidí našu krajinu ako súčasť modernej a prosperujúcej Európy, nemôže o takejto alternatíve ani len uvažovať.
V demokratických štátoch existujú a fungujú všetky predstaviteľné koalície politických prúdov. V Európskom parlamente spolu bez väčších problémov komunikujú a hlasujú ľudovci, socialisti aj liberáli. Vláda kresťanských demokratov, spolu s ľavicovým SDĽ dokázala Slovensko vytiahnuť z čiernej diery mečiarizmu späť do Európy. Smer a jeho predseda sa však od všetkých týchto príkladov odlišuje. Jeho primárnym cieľom nie je prosperita Slovenska, ale klientelistickej chobotnice, ktorú dokázal počas svojich dvoch vlád vytvoriť. Skladá sa zo straníckych funkcionárov, úradníkov a spriaznených veľkopodnikateľov, Zmyslom jej existencie je vytvoriť také prostredie, ktoré bude dlhodobo kŕmiť všetky jej zložky. Smerácky funkcionár dostane miesto na kandidátke, úradník prácu a „všimné“ za vybavovanie rôznych služieb navyše a spriaznený podnikateľ výhodnú štátnu zákazku, či dotáciu pre nefungujúci podnik. Všetci sa navzájom chránia a podporujú. Tento systém nie je nepodobný tomu, v čom sme žili pred rokom 1989. Veď oba spája totožná ideológia a napokon aj ľudia.
Chybou tejto dokonalej architektúry moci je, že nie je produktívna. Nik, kto na nej participuje, nemá záujem zlepšovať život ľudí, stojacich mimo jej systém. Malí podnikatelia, živnostníci, učitelia, lekári, mladí aktívni ľudia nie sú pre smerácku chobotnicu zaujímaví, preto im nikdy nič nedá a chráni sa pred zmenou prostredia, pretože to môže znamenať koniec jej moci.
Každý politik, ktorý sa pohráva s myšlienkou vytvoriť vládu spolu so Smerom, by mal svojim voličom otvorene povedať, že tento systém bude legitimizovať a podporovať. Je totiž naivné si myslieť, že smerácka chobotnica obmedzí svoj apetít len pre to, že menší koaličný partner presadí niekoľko svojich legislatívnych návrhov a personálnych nominácií. Každý dobre mienený krok bude totiž znehodnotený desiatkami zlých a pre budúcnosť Slovenska škodlivých. Chobotnica potrebuje partnera len do tej miery, aby sa zdala byť krajšou a lepšou. V momente, keď ju spolužitie prestane baviť, vynaloží všetok svoj um na to, aby ho zničila a zdiskreditovala. Kto sa s ňou však raz zapletie, ostane navždy poznačený.
Smerácky systém vládnutia je len nedokonalou variáciou toho, ako Slovensko štyridsať rokov spravovali komunisti. Zlikvidovať ho môžeme jedine tak, ako sme to urobili v roku 1989 s jeho predchodcom – úplne ho odstaviť od moci. Rôzne kompromisy a ústupky budú viesť len k tomu, že sa pokojne môže naplniť prognóza z tohto obrázkového vtipu:
