Ty

ty moje páperové viečko
vláčne a krehko
kryješ oči svoje
pred pohľadom skazy
dvoch schúlených sŕdc

chrániš poklad na dúhovke
zorného poľa
našich vzácnych
infikovaných dní
jedom z fľaštičky
naplnenej po okraj
priazňou empatického skvostu

prekry si prosím oči
rubínovým závojom
sezónnej podstaty
vášne a milovania

a jed vypi vždy
predtým než sa
vžijes do drahokamu

tvojej Lásky.