spáry démonickych lúčov
evaporujú v slnku dejín
dvere bez účinných kľúčov
budú v móde, budú in
prekliatie zásaditých vôd
v skupinke rozumu tŕňov
príde mi tak vzácne vhod
preliezam tiene za ňou
za ženou osudom ovenčenou
za jej ladným pohybom pier
a s vyhratou prvou cenou
zacelil by som prosby dier
hlbokých sťa hĺbavá hlbina
na konci začatých viet
kde čierna tma už začína
písmom ohrdnutých kried
zjavenie čírej, trpkej chute
zmaľovanú núdzu postrčí
do šachty plnej ortute
v zápisníkoch storočí
časová tiesňava prepálená
kŕdľom mokrých sĺz
tiesni sa hravo len a...
prechádza živo skrz
skrz telo zabalené v hmle.