Vikingské prilby s rohami
Nie, podnikatelia s organizovaným násilím zo stredovekej Škandinávie naozaj nenosili na prilbách rohy. Dôvodov nájdete hneď viacero, na mnohé ani netreba vedieť nič o histórii. Jednak sú rohy ťažké, a taká vikingská prilba má solídnu váhu aj sama o sebe, takže tendencia k jej zdobnej modifikácii by jednoznačne išla opačným smerom, tj. k znižovaniu váhy. Za druhé, keď už nejaký Severan získal naozaj výstavné rohy, spravidla ich vydlabal a využil na poglgávanie medoviny. Čím väčší roh, tým zriedkavejšia potreba neustáleho odbiehania od stola za účelom doplnenia, chápeme sa?
Rytieri v blýskavej plátovej zbroji
Väčšinu internetových historikov, ktorí svoju kvalifikáciu získali sledovaním historických blockbusterov z holywoodskej produkcie, asi nepoteším, ale príslušníci rytierskeho stavu po najväčšiu časť svojej existencie čosi také ako plátové brnenie naozaj nepoznala. Aj keď sa na konci stredoveku tento typ feši kovového obleku objavil, spravidla bol tak drahý, že len málo rytierov si mohlo dovoliť v takejto zbroji nacupitať na bojove pole. Pre lepšiu predstavu, kompletná plátovka na mieru by vás vyšla asi rovnako ako dnes kusovka zo stajne Bentley. Tak ako toto približovadlo nepatrí ani dnes k bežnej výbave panskej stajne, tak aj profesionálni bojovníci stredovekej Európy sa z väčšej časti museli uspokojiť s tým, čo na bojisku pozbierali z tých menej šťastných jednotlivcov.
20-kilové meče
Mimoriadne trvácne tvrdenie, ktoré sa historikom ani súčasným šermiarom nedarí vytĺcť ľuďom z hlavy. Takže ešte raz: Nie (!), európske meče ani v stredoveku nemali váhu slonieho mláďaťa. Z celkom zrejmého dôvodu: keby ste takýmto rozklepaným roxorom mávali v bitke, po dvoch-troch sekoch by ste sa mohli akurát odísť zregenerovať na nejaké iné menej životu nebezpečné miesto. Bojovníci ani kováči po celú dobu existencie tejto zbrane naozaj neboli také hlúpi ako dnešný mainstreamový recipient a veľmi dobre vedeli, že ich život (v prípade kováčov zisk) závisí od kvalitnej, pritom ale na nosenie i používanie ľahkej zbrane. Skutočnosť je taká, že klasický meč pre jeden a pol ruky, tzv. bastard a.k.a. rytiersky meč vážil len niečo málo cez kilogram. A vďaka vyváženiu si nositeľ sotva uvedomoval aj túto váhu.
Stredoveký človek nepoznal nič iné, len prácu od svitu do mrku
Okej, toto nie je až tak rozšírený mýtus, ale aj tak mám strašnú chuť o tom napísať. Ako iste viete, nábožnosť po väčšinu stredoveku nebola v Európe vecou voľby či aktuálnej módy, ale kvôli kratochvíľam niektorých duchovných skôr vecou prežitia. Isté nesporné výhody to ale poskytovalo, predovšetkým istota voľnej nedele a k tomu treba pripočítať aj sviatky najvýznamnejších svätcov, ktorých nedostatkov RKC nikdy netrpela. A aj vtedy platilo, že počas sviatku sa nepracuje, ale oslavuje. Takže zrátané a podčiarknuté, bežný človek v stredoveku mal voľno takmer celú tretinu roka!
