Je pomerne rozšírený názor, že ochrana životného prostredia vyžaduje náklady. Skúsenosti však ukazujú opak. Nielen v oblasti životného prostredia je prevencia vždy lacnejšia a účinnejšia než odstraňovanie následkov poškodenia. Výsledkom je napríklad aj to, že environmentálna úroveň sa v posledných rokoch zaradila medzi najdôležitejšie ukazovatele všetkých výrobkov (napr. úsporné a ovzdušie neznečisťujúce automobily, zdravé potraviny, úsporné elektrospotrebiče, tepelne a zvukovo izolované domy a pod.). Z druhej strany projektovanie a produkcia zariadení zameraných na ochranu životného prostredia (ekologické spaľovne odpadu, odlučovače, ionizátory vzduchu, spracovanie druhotných surovín, čistiarne odpadových vôd, monitorovacie prístroje a pod.) otvára nové možnosti výskumu a výroby a prináša aj nové pracovné príležitosti.
Karty bude rozdávať životné prostredie
Environmentálny sektor bude v hospodárstve 21. storočia kľúčovým strategickým odvetvím. Environmentálne technológie v najvyspelejších krajinách sa už teraz radia po výrobe počítačov, zdravotníckych zariadení a výrobe energie k najprosperujúcejším sortimentom. Výdavky na ochranu životného prostredia sú v súčasnosti najvyššie vo výrobe zariadení na čistenie vody, v oblasti zhodnocovania a zneškodňovania odpadov a pri výrobe zariadení na čistenie odpadových plynov.
V oblasti environmentálnych služieb najrýchlejší rozvoj v nasledujúcom období zaznamenajú environmentálne poradenstvo a expertízy, napr. odporúčanie a zdôvodnenie najvhodnejšej technológie, monitorovanie a testovanie výrobkov z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie, výpočty environmentálnych bilancií výrobkov, procesov a služieb, služby v oblasti čistenia vôd, ovzdušia, zhodnocovania a zneškodňovania odpadov, environmentálna riadiaca činnosť a podobne.
Boj dvoch svetov
Zásadné spory a odlišnosť názorov na spôsob riešenia problémov sa vyskytujú v mnohých oblastiach nášho života. Ochrana životného prostredia, ktorá prirodzene vzbudzuje sympatie väčšiny obyvateľov, nie je v tomto smere výnimkou. Sympatickosť a aktuálnosť témy sa však niekedy zneužíva na delenie strán sporu na dobrú a zlú. „Dobrí" sú v očiach verejnej mienky zväčša aktivisti hnutí na ochranu životného prostredia, ktorí „presadzujú právne normy a nástroje na skvalitnenie životného prostredia" a úloha „zlých" býva prisúdená ich oponentom, keďže oni tieto právne normy kritizujú a svojím odporom „neumožňujú občanom správať sa ekologicky". Druhá strana však často iba logicky a legálne upozorňuje na praktické problémy a na náklady, ktoré môžu vzniknúť. Navyše, nesúhlas so stanoviskami tých, ktorí sami seba označujú za „environmentálnych", vôbec neznamená, že oponenti sú zameraní opačne. Stačí k tomu napr. aj vhodne zvolený názov. Ak sa voláte trebárs Spoločnosť za zdravie našich detí, nemusíte o svojich oponentoch povedať nič zlé, ale už z kontextu vyplýva, že ak oponujú vašim názorom zameraným na „zdravie našich detí", sú ich názory zamerané proti zdraviu detí.
V prípade ochrany životného prostredia je nevyhnutná vyvážená a najmä korektná diskusia o ekologických aspektoch podnikateľskej činnosti, ale zároveň aj o ekonomických a spoločenských dôsledkoch opatrení prijímaných na ochranu životného prostredia. Je nezmyselné podľahnúť netrpezlivosti a nerozvážne začať nastoľovať „ekologický raj" za každú cenu.
