Otázne je, nakoľko môžu byť hrozby expremiéra reálne. Ak je A. Kiska presvedčený, že sa nemá za čo hanbiť, tak by vo svojom postavení nemal pochybovať o tom, že ide o "búrku v nočníku" a že sa jeho nevina jednoznačne preukáže. A ak sa domáca justícia bude k nemu z akýchkoľvek dôvodov správať neobjektívne, môže si byť istý, že európsky právny systém mu poskytuje ďalšie možnosti, ako sa dovolať pravdy.
Ak sa pán expremiér znižuje k tomu, že sa neoprávnene a z dôvodov pomsty vyhráža hlave štátu trestným stíhaním, je to poľutovaniahodné, zaťažuje to políciu, prokuratúru, súdy a frustruje verejnosť. No žijeme v takej dobe. Dať trestné oznámenie môže dnes ktokoľvek na kohokoľvek a zjavne aj bezdôvodne. A je na orgánoch činných v trestnom konaní posúdiť opodstatnenosť podnetu.
Dôvera ľudí v štát sa ťažko obnoví v situácii, ak dáva trestné oznámenie správny orgán (v tomto prípade daňový úrad) a ak je podnet podložený, čo nikto zo zainteresovaných zatiaľ nepoprel. Vtedy nasleduje reťaz právnych krokov začínajúca trestným oznámením a končiaca právoplatným rozsudkom. V právnom štáte by takýto postup mal byť bežný, u nás to však vyzerá, že sa objavuje/neobjavuje podľa toho, čo práve vyhovuje strane Smer.
Keďže pán prezident na jednej strane hovorí o bezdôvodnej šikane, no na druhej strane pripúšťa trest v sadzbe sedem až dvanásť rokov, čaká nás asi kauza, ktorá dôvere občanov Slovenska v štát, v jeho inštitúcie a reprezentantov nijako neprospeje.
