Nikoho to príliš nevzrušovalo, veď kto by kandidoval so sloganom „neslušne, nepoctivo a bez rozumu“.
Vedec a podnikateľ ohlásil kandidatúru na post prezidenta, pričom na kampaň si vraj vyhradil 450 tisíc eur vlastných a 50 tisíc od majiteľa Esetu Richarda Marka. Napriek tomu, že peniaze z firmy Eset stoja aj za Denníkom N a aj za vznikom Progresívneho Slovenska, R. Mistrík sa prezentoval ako nezávislý kandidát. Ale to je dnes na Slovensku móda...
Priebeh prezidentskej kampane R. Mistríka v mnohom pripomínal scenár nedávneho súboja o pražský hrad, kde bol jedným z favoritov politicky nepopísaný vedec - chemik Jiří Drahoš. K Drahošovi mi nedá nenapísať, že nevyhral nie preto, že bol ako destilovaná voda – bez chuti a bez zápachu, ale jednoducho preto, že sa chcel páčiť všetkým. A to nie je možné. Iba ak kandidát predpokladá, že sú všetci rovnako hlúpi. Potom vypráža rezne, opravuje sifón, tancuje a sľubuje niečo, čo prezident nikdy nebude vedieť splniť...
V novembri minulého roka Mistrík vyhlásil, že si váži protikandidátov, ale vzápätí ich vyzval, aby sa vzdali v jeho prospech. “Nehazardujme so Slovenskom a nepreceňujme svoje sily. V prieskumoch som na čele demokratického pelotónu.”, vyhlásil. Akoby ani nerozprával o prvom kole prezidentských volieb, ale o rozprávkovom boji dobra so zlom. Ešte pred dvoma týždňami aj Igor Matovič vyzýval Z. Čaputovú, aby netrieštila demokratické sily a uvoľnila miesto „skutočnému favoritovi“. Akési prieskumy však ukázali, že Mistrík nie je „skutočný favorit“ a ... odstúpil.
Z jeho kroku vyplývajú dve veci:
1. Netreba žiadne prieskumy, aby sa ukázalo, že zamoriť Slovensko vizuálnym smogom ešte z nikoho víťaza volieb nespraví.
2. Do druhého kola volieb sa ako nereálny vôbec nejaví tandém Šefčovič (za chrbtom so Smerom) a Harabín (s podporou zvyškov HZDS).
Chápem, že ísť voliť so štipcom na nose kandidáta Smeru ako “menšie zlo” sa nikomu z podporovateľov bývalého favorita nechce, ibaže stopercentne sa opierať o doterajšie prieskumy preferencií prezidentských kandidátov je, slušne povedané, naivné. Ak z nich vyplýva, že iba zhruba každý štvrtý volič naisto vie, koho bude voliť, tak aj tridsať percent M. Šefčoviča v prieskume môže znamenať ani nie osem, ale aj 50 % v reálnych voľbách. A podobnou chybou na úrovni desiatok percent sú celkom iste zaťažené aj preferencie ostatných kandidátov.
Keďže predvolebné prieskumné moratórium sa začne o pár dní, prieskumy, ktoré by zohľadnili zmenenú situáciu, nebudú k dispozícii. Možno sa potom konečne upriami pozornosť na programy, hodnoty a vízie kandidátov, pretože tá súčasná debata o menšom a väčšom zle k ničomu dobrému nepovedie.
