Kôprovský štít sa nachádzav západnej časti Vysokých Tatier. Najčastejším východiskom, odkiaľ turistizačínajú s chôdzou, je tatranská osada Štrbské Pleso (súčasť päťtisícovéhomesta Vysoké Tatry). Na Štrbské Pleso sa dá dostať viacerými spôsobmi: autom,autobusom, ozubnicovou železnicou (ľudovo zubačkou) z Tatranskej Štrbyalebo tiež elektrickou energiou poháňanou železnicou z Popradu cez StarýSmokovec. Čiže dostať sa na Štrbské Pleso je veľmi jednoduché a pohodlné.Nadmorská výška Štrbského Plesa je 1355 metrov. Ak si za cieľ zvolíme napríkladKôprovský štít, ktorý má 2363 metrov, musíme vystúpiť ešte 1008 metrov.
Veľký Kriváň je najvyšší vrchpohoria Malá Fatra, štvrtého najvyššieho pohoria Slovenska. Častým východiskompri výstupe na Veľký Kriváň je osada Štefanová, ktorá má pravidelné autobusovéspojenie s Terchovou aj Žilinou. Jej nadmorská výška je 625 metrov. Akchceme vystúpiť na 1709 metrov vysoký Veľký Kriváň, potrebujeme sa dostať ešteo 1084 metrov vyššie.
Zaujímavé je, že na zdanlivonedostupnejší Kôprovský štít treba vystúpiť o menej výškových metrov akona Veľký Kriváň. Je to naozaj tak, totiž o náročnosti výstupu rozhoduje skôrrozdiel medzi najvyšším a najnižším bodom túry (tzv. prevýšenie), a nienadmorská výška cieľa. Môžeme tiež povedať, že dôležitá je v tomto prípaderelatívna výška a nie absolútna. Z tohto hľadiska je rovnako namáhavévystúpiť z 500 m n. m. do výšky 1500 m n. m., ako napr. z výšky 4000m n. m. do výšky 5000 m n. m., síce absolútne nadmorské výšky sa líšia, alerelatívne v obidvoch prípadoch stúpneme o 1000 výškových metrov(uvažujeme len prekonaný výškový rozdiel, samozrejme vo výške 4000 m n. m. sanám asi pôjde horšie kvôli redšiemu vzduchu a podobne).
Okrem už spomínaného prevýšenia akorozdielu medzi najvyšším a najnižším bodom trasy môžeme prevýšenievyjadriť presnejšie tak, že sčítame prevýšenia na jednotlivých úsekoch, naktorých trasa buď len stúpa alebo len klesá. Potom dostaneme celkovú hodnotustúpania a hodnotu klesania (vo výškových metroch), pričom tieto hodnotysa rovnajú ak začíname aj končíme trasu v rovnakej nadmorskej výške. Tietohodnoty sú presnejšie, lebo ak začíname v nadmorskej výške napr. 500 m n.m. a vystúpime na tri po sebe nasledujúce vrchy s výškami 1500 m n. m.,tak prevýšenie je 1000 metrov, ale v skutočnosti stúpame až 3000 metrov(postupne).
Vidíme teda, že samotná absolútnanadmorská výška cieľa hovorí len veľmi málo o skutočnej náročnostivýstupu. Viac informácii nám poskytne hodnota prevýšenia, celková hodnotastúpania, ale náročnosť samozrejme ovplyvňujú aj faktory ako počasie (keď je veľkázima alebo naopak prudké slnko, silný vietor alebo prší, ide sa horšie), terén(po skalách alebo po blate sa ide horšie) a podobne.
