Prečo vlastne vzniká búrka? Letné obdobie je v našich zemepisných šírkachnajteplejšie obdobie roka. Slnko dosahuje maximálne výšky nad obzoroma zemský povrch zohrieva veľmi intenzívne. Z pôdy, rastlína povrchových vodných tokov a nádrží sa viac ako obvykle odparujevoda v podobe vodnej pary. Táto vodná para veľkou rýchlosťou stúpa,a keďže vo vyšších polohách nad zemským povrchom je vzduch chladnejší, stúpajúcuvodnú paru ochladzuje a tá následne v určitej výške kondenzuje (zrážasa, mení skupenstvo z plynného na kvapalné). Kondenzáciou vodných párvznikajú oblaky (v tomto prípade tzv. konvekčná oblačnosť). Ako výpar zozemského povrchu pokračuje, stále viac vodnej pary stúpa, kondenzujea oblak sa zväčšuje do výšky. Vodné kvapôčky sa môžu pri svojom pohybespájať dohromady a keďže zväčšia svoju hmotnosť, sila gravitácie môžespôsobiť, že zase začnú padať smerom nadol. Keď toto prebieha vnútriv oblaku, kvapôčky vody smerujúce nahor sa zrážajú s tými, čo smerujúnadol a nabíjajú sa pritom opačným elektrickým nábojom. Oblak sa potompolarizuje a elektrický náboj, najmä v jeho spodnej časti, sa chce vybiť.To sa deje prostredníctvom blesku.
Ako predvídať búrku? Veľkou výhodou človeka je jeho zrak. Veľmi dobre spravíme, ak sa nabúrku vopred pripravíme. Samozrejmosťou by malo byť sledovanie predpovedepočasia, a keď je riziko búrok, tak radšej vysokohorské túry odložiť nainý termín. Keď sme ale presvedčení, že toto riziko je malé, a predsa sarozhodneme ísť, stále by sme mali sledovať oblohu. Je síce málo pravdepodobné,že v priebehu 5 minút sa bezoblačná obloha zmení na oblohu zaplnenúbúrkovými oblakmi, ale za 30 minút je už možné všeličo. Dôležité je, aby smevedeli rozoznať búrkové oblaky (lat. cumulonimbus). Sú to vlastne najvyššieoblaky, vysoké niekoľko kilometrov (niekedy aj viac ako 10), lebo lenv takých nastáva výrazná polarizácia. Pokiaľ teda vidíme na celej oblohelen drobné obláčiky, búrku v najbližších minútach nemusíme očakávať.Oblohu ale sledujeme ďalej a rátame s tým, že čím je teplejšie (väčšívýpar) a čím sme vo vyššej nadmorskej výške (vplyv pohoria ako prekážky),tak tým sa búrka môže dostaviť rýchlejšie. Keď spozorujeme náhle pribúdanieoblačnosti, ktoré má tendenciu pokryť celú oblohu a oblaky začnú byť sivé,tmavosivé až čierne, tak by sme mali uvažovať o zostupe do údolia,najlepšie na nejakú horskú chatu alebo domov, obzvlášť ak už v diaľke počujemehromy. Vzdialenosť búrky sa dá aj vypočítať. Keďže rýchlosť zvuku je približne330 metrov za sekundu, tak každé tri sekundy, ktoré uplynú medzi bleskom a hromom,znamenajú, že búrka je vzdialená kilometer (ak uplynie napr. 18 sekúnd, takbúrka je vzdialená cca 6 km).
Kam udrie blesk? Ako mnoho vecí v prírode, aj blesk sa šíri podľa zákonao najmenšom odpore. Ak si má blesk vybrať medzi dvomi cestami, vyberie sivždy tú, kde je menší odpor (ktorá je lepšie vodivá). V zásade to fungujetak, že blesk si vyberá čo najkratšiu cestu (ale nie striktne úplnenajkratšiu). Blesk neudrie do objektu ktorý je vzdialený 10 km od oblaku, keďje bližšie iný objekt. Ale nie je to zase také jednoduché, lebo vieme, že bleskneudrie vždy jednoducho do objektu ktorý je k oblaku najbližšie. Je topreto, lebo iný objekt môže byť ľahšie dostupný, vodivejší. Blesk priťahujúnajmä kovové predmety a predpokladá sa (aj keď to nie je priamo dokázané),že aj mobilné telefóny. Keby sme boli veľmi múdri, veľmi dobrí fyzicia vedeli by sme presnú stavbu prostredia, v ktorom sa počas búrkynachádzame, vedeli by sme presne kam blesk udrie a akou dráhou pôjde.Problém je v tom, že toto je prakticky nemožné, lebo na vodivosť vplývajúaj faktory ako ložiská kovových rúd v podzemí, navlhnutá pôda (ktorá jelepším vodičom ako suchá) a podobne. Preto nikdy nemáme úplnú istotu, žepráve na miesto, kde stojíme, blesk určite neudrie. Vhodnými opatreniami všakmôžeme toto riziko znížiť, v ideálnom prípade takmer na nulu.
Čo robiť počas búrky? Aby sme znížili šancu, že blesk udrie do nás alebo blízkonás, mali by sme sa snažiť o to, aby blesk k nám nemal práve tú cestunajľahšieho odporu. Pokiaľ sme práve niekde na hrebeni pohoria, je dosť možné(ale nie isté), že blesk udrie do niektorého z najvyšších miest. Preto jevhodné zísť z hrebeňa čo najskôr dole. Pokiaľ máme bicykel alebo inékovové predmety, je najlepšie sa držať ďalej od nich. Búrku okrem kovovýchpredmetov najviac priťahujú vysoké objekty. Áno, dvadsaťmetrový strom je pomernevysoký. Ale treba si uvedomiť že keď sme na lúke alebo na inom otvorenompriestranstve, tak aj päťmetrový strom je vysoký, keď je osamelý. Treba sadržať ďaleko od neho. Keď sme na území, kde nie sú žiadne stromy anivyvýšeniny, je to najnebezpečnejšie, pretože vtedy sme asi najväčšouvyvýšeninou my sami. Preto je dobré nájsť nejakú terénnu depresiu(preliačeninu) a skrčiť sa do nej, alebo ľahnúť si na zem.
Kde sme pred búrkou v bezpečí? Znie to pesimisticky, ale v podstate nikde. Keďale zanedbáme možnosť nejakej technickej poruchy, tak v bezpečí smev budovách s bleskozvodom, v uzatvorených vozidlách (sú tzv.Faradayovou klietkou, blesk do nich síce udrieť môže, ale nebezpečenstvo osobámvo vnútri nehrozí), naopak bicykel (keďže je z kovu) je pre bleskmagnetom. V budovách by sme ale mali vypnúť elektrické spotrebiče, pretožeaj cez elektrické káble môže blesk vniknúť dovnútra. Osobitnou kategóriou jedoteraz málo preskúmaný guľový blesk, ktorý sa dokáže cez otvory (okná, dvere)dostať do budov. Najbezpečnejšie je preto počas búrky mať pozatvárané okná,dvere a všetky elektrické spotrebiče povypájané o zásuviek.
Hrozí nám priame riziko aj keď blesk udrie mimo nás? Znie to možno neuveriteľne, aleáno. Aj keď blesk udrie do vzdialeného stromu, elektrický výboj sa ďalej šíripovrchom zeme, takže aj keď stojíme niekoľko desiatok metrov od neho, rizikostále hrozí. Fyzika hovorí, že elektrický prúd prechádza medzi dvoma bodmi,ktoré majú rôzny elektrický potenciál. Keďže tento klesá so vzdialenosťou odbleskom trafeného objektu, môže sa stať, že ak napr. stojíme niekoľko metrov odobjektu, tak naše nohy môžu mať navzájom rôzny potenciál, naším telom môžeprejsť elektrický prúd a pri dostatočnej intenzite nám môže spôsobiťzranenia alebo až smrť. Aby sme tomu zabránili, nesmieme dovoliť aby naše nohy(lebo tie sú v kontakte so zemou) mali veľký rozdiel potenciálu,a teda mali by sme mať nohy blízko pri sebe (pri chôdzi robiť malé kroky,nebežať). Ak si niekto myslí, že stihne dať nohy blízko k sebe až keďudrie blesk, tak sa mýli, lebo rýchlosť blesku je niekoľko desiatok tisícmetrov za sekundu, takže akákoľvek ochrana sa musí urobiť vždy ešte predudretím blesku, potom už to samozrejme nie je možné. Okrem blesku nás ohrozujeaj hrom. Hrom je sprievodný jav blesku a vzniká tak, že blesk ohrejeokolitý vzduch na obrovskú teplotu, ten sa potom rýchlo rozpína, čo jesprevádzané silným zvukom. Preto pri zásahu bleskom blízkeho objektu hrozí ajohluchnutie.
Čo robiť po zasiahnutí bleskom? Zasiahnutie človeka bleskom je veľmi zriedkavý jav. NaSlovensku zomiera na následky udretia blesku v priemere jeden človekročne. Aj keď elektrické napätie blesku je obrovské, výboj trvá veľmi krátkoa človeku nehrozí spálenie. Nebezpečným je však šok spôsobený zásahomelektrického prúdu. Blesk spôsobuje zástavu srdca, ktorá ohrozuje život. Prirýchlo poskytnutej zdravotníckej pomoci sa šanca na prežitie zvyšuje. Prvápomoc spočíva v poskytnutí umelej masáže srdca a umelého dýchania(tzv. resuscitácia), ak je to možné, tak následného zavolania rýchlejzdravotníckej pomoci alebo horskej služby. Veľa ľudí zomrelo na následkyzasiahnutia bleskom práve preto, lebo im táto pomoc nebola poskytnutá. Pretonajohrozenejší sú ľudia, ktorí sú pri zasiahnutí osamelí, ďaleko od iných ľudí.Pri snahe o poskytnutie prvej pomoci však vždy treba dbať o vlastnúbezpečnosť a stále zvažovať možné riziká.
Nielen pri búrkach platí, ženajlepšou prevenciou je poznanie skutočnosti. Keď vieme ako sa búrka správa,vieme sa jej efektívnejšie vyhnúť a znížiť riziko, že nás zasiahne blesk.
