Vretenica je najrozšírenejším hadomsveta. Na Slovensku je pomerne rozšírená tiež, lebo vyhľadáva skôr vyššiepoložené miesta. V nadmorských výškach pod 500 metrov ju ale zväčšanenájdeme. Keďže patrí medzi živočíchy s premenlivou teplotou tela, radasa vyhrieva na slnku. V prírode ju často nájdeme nad hornou hranicou lesa,kde sa vyhrieva najmä na skalách, ale aj priamo na chodníkoch. Je však väčšinouveľmi plachá, takže keď zistí prítomnosť človeka, tak utečie. Samce a samicevretenice majú rozdielne sfarbenie. Samci bývajú väčšinou siví a samice hnedé,ale aj čierne. Majú kľukatú čiernu čiaru na chrbte a narozdiel odostatných slovenských hadov majú štrbinovité zrenice. Dorastajú do dĺžkymaximálne 80 cm, takže patria k menším hadom.
Na stretnutie s vretenicou bysme sa mali pripraviť už doma. Pevná obuv a dlhé nohavice znižujúnebezpečenstvo pohryznutia vretenicou, na ktorú môžeme pri nepozornosti stúpiť. Keďkráčame cez územie, kde predpokladáme ich výskyt, mali by sme mať zvýšenúopatrnosť a najmä dobre pozerať, kam šliapeme. Ešte dôležitejšie je dobresa pozrieť, kam si ideme sadnúť alebo ľahnúť. V prípade, že vretenicu z diaľkyzazrieme, nepribližujeme sa, ale robíme hluk (napríklad dupeme nohami) a počkáme,kým sa odplazí. V žiadnom prípade ju nechytáme do ruky (a ak ideme s deťmi,upozorníme ich na to tiež)! Ak vretenicu prekvapíme a nestihne ujsť,pravdepodobne zaujme obrannú pozíciu. Stočí sa a vystrčí hlavu. Aj keď tomôže vyzerať, že chce zaútočiť, zväčša iba robí pohyby hlavou, ktorými nás chceodplašiť. Preto sa k nej nepribližujme, ale opatrne sa vzdiaľme a počkajmekým odíde.
Vretenica má dva duté zuby, cezktoré sa po uhryznutí dostáva do koristi prudký jed. Tento jed používa nausmrtenie koristi, ktorou bývajú najčastejšie hlodavce. Je však nebezpečný ajpre človeka, hoci uhryznutie vretenicou je veľmi zriedkavé a smrť na jehonásledky ešte zriedkavejšia (na Slovensku v priemere jeden prípad za niekoľkorokov). V podstate zdravému človeku smrť nehrozí, lebo smrteľná dávka prečloveka je vyššia ako vretenica vyprodukuje. Ohrozenou skupinou sú však osoby s oslabenouimunitou, so srdcovo-cievnymi problémami, alergici a najmä deti. Deti súohrozené jednak preto, lebo sú voči jedu menej odolné (malé deti vôbec), ale ajpreto, že často chytajú vretenice do rúk ako hračku a tie sa potomsamozrejme bránia. Tiež riziko závisí aj od miesta uhryznutia vretenice, najnebezpečnejšíje zásah do krku.
Aj pri pohryznutí vretenicou nie jeisté, že vretenica jed použila (ak nie, ide o tzv. suché uhryznutie). Čiáno alebo nie, to zistíme v priebehu maximálne pol hodiny. Ak áno, rana(viditeľná ako dve červené bodky) opuchne, začneme mať pocit že odumiera a tentopocit sa ďalej presúva do ostatného tela, tiež pociťujeme malátnosť, nutkaniena zvracanie, potíme sa, zahmlieva sa nám pred očami a najmä alergici môžuaž upadnúť do bezvedomia. Najdôležitejšie je po uhryznutí nepanikáriť, uložiťsa do polohy aby rana bola nižšie ako srdce a nehýbať sa. Pokiaľ ide o uhryznutiedo končatiny, môžeme ju nad ranou (medzi ranou a srdcom) mierne stiahnuť,ale pravidelne povoľovať, aby nedošlo k odkrveniu. Ranu nevysávame ústami(riskovali by sme otrávenie aj nepohryznutého človeka), môžeme sa pokúsiť jed z ranymierne vytlačiť. Určite ranu nenarezávame! Jed by sa ešte rýchlejšie dostal do organizmu. V každom prípade urýchlenekontaktujeme rýchlu zdravotnícku pomoc alebo horskú službu.
Zdravý človek by mal pohryznutievretenicou prežiť aj bez lekárskej pomoci. Napriek tomu neriskujme! Nikdy sitotiž nemôžeme byť istý naším zdravotným stavom. Po privolaní lekára nás odvezúdo najbližšej nemocnice, v ktorej majú sérum proti jedu z vretenice (majúho vo väčších mestách). Nedajú nám ho však hneď, lebo organizmus ho zle znáša,ale až keď sa zdravotný stav prípadne zhorší a jed začne človeka ohrozovať.Po niekoľkých dňoch v nemocnici môžeme ohrozenie života vylúčiť.
Vretenice sú prirodzenou súčasťouprírody. Zabraňujú premnoženiu hlodavcov a sú dokonca prísne zákonomchránené. Vretenica nikdy nechce človeka napadnúť, nikdy človeka nenaháňa ani hoiným spôsobom neohrozuje. Útočí len v sebaobrane. Mali by sme preto byť k týmtotvorom ohľaduplní a v žiadnom prípade ich nezabíjať a neubližovaťim, ani vretenice nechcú ublížiť nám!
