Ako naučiť dieťa klamať

Takže klameme. Alebo jemnejšie - zveličujeme, nedopovieme, občas zamlčujeme, zahmlievame, prikrášľujeme, poopravujeme fakty, používame eufemizmy (to znie obzvlášť dobre), alebo nie práve najpresnejšie citujeme...aj keď zväčša s tými najčistejšími úmyslami uchovať sebe/si/niekomu inému meno, vzťahy, etc... Objekt našej výchovy kopíruje všetky naše aktivity vedome či podvedome a v určitom momente nám už to naše zrkadlo na otázku „Zrkadielko, zrkadielko povedzže mi...“ nedá očakávanú odpoveď. Po kom že ten malý klamár je, keď Vy vravíte vždy len pravdu, alebo to, čo si naozaj myslíte? Pamätáte sa ešte, ako ste vymámili od svojho malého školáka pravdu (pod hrozbou Božieho trestu) o tom, kde minul vreckové a následne mu uštedrili hodinovú prednášku o začiatku hospodárskej krízy vinou takýchto katalyzátorov nešťastia ako je on? Skvelé! Poskytli ste mu výchovnú lekciu o tom, že ak bude zatĺkať, možno ho síce Boží hnev neminie, ale aspoň si ušetrí hodinu vzácneho času (Vašej prednášky) na hru. Keď sa nám podarí naučiť potomka vyhnúť sa trestu, môžeme prejsť na vyšší level praktických ukážok klamstva. Stačí sa inšpirovať napr. mojou známou, ktorá svokre hovorí ráno do telefónu ako je jej ľúto, že sa s ňou nemôže rozprávať, ale „mamička už mám naštartované auto, straaaašne sa ponáhľam do práce, dnes máme veeeľkú poradu“ pričom druhou rukou sype cukor do práve uvarenej kávy. A čo tak pri raňajkách ohovárať spoločných známych, s ktorými následne strávite pomerne srdečné stretnutie v obchodnom centre? Pre dieťa veľmi cenné informácie o tom, ako a kam schovávať pravdu v záujme PR. Nevinné, ale veľmi inšpirujúce klamstvá a klamstvíčka im podávame na tanieri už od narodenia: „Nechytaj to, lebo teta predavačka bude kričať!“ (Teta predavačka má v popise práce usmievať sa, aj keby regále padali a v konečnom dôsledku škodu platíte Vy) „Neutekaj odo mňa, lebo ťa niekto vezme!“ ) (Ľudia sa hyperaktívnych detí stránia a keby aj, do polhodiny Vám to uvrieskanča vrátia aj s províziou) „Keď nebudeš poslúchať, Ježiško ti nedonesie darčeky pod vianočný stromček!“ (Zabúdate že Ježiš je milosrdný voči hriešnikom) „Ak sa nebudeš dobre učiť, budeš chudobný!“ (Ale no taak...privatizáciu zvládli aj tí so základným vzdelaním).... áno, dnes je taká doba – a my v globále čas radi využívame ako predmet výhovoriek. Zžili sme sa s klamstvom, ale potom nežiadajme deti, aby boli pravdovravné, ak samozrejme nechceme, aby boli v dospelosti považované za už spomenutých bláznov. Ja blázon nie som a dokonca mám aj na jazyku vždy to isté čo na srdci...Ibaže to aspoň pred deťmi nehovorím nahlas :-)