Pri jeho kúpe si všímame predovšetkým neokukaný hypermoderný dizajn, o akomsuseda ešte nechyrovala, farebnosť a množstvo doplnkov, či kombináciív priaznivom pomere s cenou. Málokto sa však pozastaví nad jehorozmermi, či váhou. Nepoznám budúcu mamičku, ktorú by napadlo schytiť kočiar dorúk a preniesť ho na druhú stranu predajne. Pritom je to každodenný posilňovacícvik žien, ktoré sa už matkami stali. Kým som neprepadla ťažkoemancipačnýmsnahám a nestala sa vodičkou skupiny „B“ z času na čas som aj ja využívala mestskú hromadnú dopravu a tedaaj z vlastných skúseností (a prirodzene - Murphyho zákonov) viem, že keď sa ženas kočiarom potrebuje niekam presunúť autobusom, na zastávke budú čakať akonaschvál samí dôchodcovia a prichodiaciautobus bude určite plný invalidov, prípadne malých detí. Naopak, ak cestujetes ľahkou bugínou, ktorú pokojne vezmete pod pazuchu namiesto- kedysiluxusnej kabelky, pomocnú ruku vám podajú minimálne traja urastení fešáci.Minule som si dokonca stojac u lekára vypočula jednu pani, ktorá konštatovala,že sa pri nastupovaní do autobusu snaží vyhýbať ženám s kočiarmi, pretožejej pravidelne zatiahnu očká na pančuchách. Veru tak, milé mamičky. Stali stesa novodobým fenoménom. Postrach supermarketov, cyklistických chodníkov apančúch – ŽENY KOČIARISTKY. Nedávno som celkom náhodou u mamy v garážinaďabila na môj starý no nezničiteľný 50 kilogramový kočiar, pamiatku naspoľahlivosť a trvanlivosť výrobných noriem rokov predrevolučných. Vyhŕklimi slzy dojatia a nostalgie, keď som na ňom dokonca objavila dierky od mojichprvých mliečnych zúbkov. Mama tvrdí, že s tou opachou cestovala bežne abez problémov. Tak neviem. Možno klame a možno bol vtedy skutočne vyšší "zastávkový" výskytsilných a ochotných modelov na spodky odCalvina Kleina. Nikdy som si totiž nevšimla, že by mala nejaké extravypracované bicepsy. Jedno je však isté. Na galantnosť dnešných mužov sa môžetespoľahnúť tak ako na slnečné dni v apríli, preto cvičte a posilňujte, nechdo vás nabudúce pri sáčkovaní sa do MHDnemusí štuchnúť babička barlou, aby ste sa s tým kočiarom už konečne pohlia dávali pritom pozor na okolostojace pančuchy...
Ženy kočiaristky...
Tehotenstvo je nádherná vec. Nevieme sa dočkať, kedy už konečne budeme držať v náručí ten spievajúci uzlíček šťastia a zvláštne čaro má predovšetkým syndróm „budovania hniezda“, teda- nakupovanie výbavičky preň. Od miniatúrnych dupačiek, ponožtičiek veľkosťou zodpovedajúcich bábike, prvej encyklopédie, ktorú bude malý intelektuál určite študovať skôr ako materinskú reč, až po všetky tie prebaľovacie pultíky, sedačky, ohrádky , nosítka, chodítka a iné -ítka, kam ho bude možné odložiť a samozrejme hlavný prepravný prostriedok – kočiar.