Kedysi dávno som na sociálnej sieti, presnejšie povedané na chate založila chatroomovú miestnosť s názvom „motýlie krídla“. Evokovalo to vo mne totiž tie nádherné mrazivé pocity, ktorými disponujú všetci očarení, či zaľúbení, až do času, kým ich z toho nevylieči stereotyp.
Zaujímavé na ľuďoch je to, že túžba po trepotaní motýlích krídel v žalúdku je nevyliečiteľná. Potom som si spomenula na jednu vedeckú štúdiu, podľa ktorej aj malé motýlie krídla, akokoľvek nežné a krehké, dokážu sotva badateľným zatrepotaním nad tým správnym miestom v Atlantiku vyvolať hurikán, ktorý spustoší polovicu Mexického zálivu. Tak teda, myslite na to, skôr než jej/jemu budete chcieť ukázať svoju „zbierku motýľov“ a pokojne lietajte naďalej...len prosím nepúšťajte svoje motýle nad Atlantik...
Neinteresujú ma jednoliate názory ...ánov, ....istov, či ...ógov na túto tému. Skôr by ma zaujímalo, či Boh riadi aj virtuálne cesty osudu....a aj to, pod ktorým nickom...
