Z nesmelých pohľadov sa v priebehu zahrievacej minúty po príchode stali pohľady hodnotiace. Tie sa zamerali na ďalšie, sporadicky prichádzajúce usoplené deti, väčšinou v doprovode matiek a ošívajúcich sa simulujúcich adolescentov – to bola tá komunita, ktorá k pediatrovi chodieva zásadne sama „mami nebuď trápna pôjdem tam sám“.
Sem-tam sa pritrmácal ďalší kočík ktorý v útrobách fusaku schovával pred chladom a pohľadmi verejnosti ďalšie batoľa s vetríkmi, či teplotou.. Sprvoti nesmelé pohľady a chápavé pokývania hlavami matkám-kolegyniam na znak pozdravu, pomaly prešli do ľahkokonverzačného levelu. „Chrípka čo?“, kývla smerom ku kašľajúcemu dieťaťu a jeho matke matka s dieťaťom kýchajúcim. „Uhm, dajte dieťa v januári do škôlky a do týždňa to máte doma.“ „U nás to vyzerá na zlatého stafilokoka“, pochválila sa cudzokrajne znejúcim úlovkom ďalšia matka. Traja separátne došlí a čakajúci adolescenti dali prevrátením očí najavo, že ich funkciou v tejto debate je podopieranie stien čakárne. Korpulentná sestrička s vysoko položeným hlasom (a hruďou) vyšla von, odškrtla pár mien a direktívne kývla hlavou smerom dovnútra. Niekoľko batoliat chytilo známy hysterický záchvat. "Ne ku tete dotoukeee!"
Grémium mohlo ďalších tridsať minút nerušene pokračovať v diskusii. Vzhľadom na aktuálnu plesovú sezónu začali dve spriaznené mamičky rozoberať situáciu v obchode, kde stál pred skúšobnou kabínkou muž. Vnútri sa za sprievodu zvláštnych zvukov snažila vopchať do "tridsaťosmičkového" korzetu jeho zákonitá polovička....podľa opisu žien šlo evidentne skôr o dvojtretinku, než polovičku. Čakáreň stíchla. Pohľad na sotva trojmesačné mimino v mužovom náručí údajne prezrádzal, že sa to tej žene v kabínke nepodarí, čo novopečený otecko od samej radosti komentoval hlasitými povzbudeniami: „Neťahaj to nasilu, dobre? Ak sa to nebude dať zapnúť, nechaj tak, inak to budem musieť zaplatiť.“.... Rozpačité ticho, ktoré v čakárni nastalo, keď si obe matky uvedomili, že sú počúvané, preťala rozhorčená definícia oného, fashionweekmi ovplyvneného hlavného hrdinu príbehu patričným zoologickým názvom. Náhodný prichádzajúci otecko, tlačiaci ďalší kočík do čakárne si práve v tej chvíli rozmyslel, že jeho dieťa radšej ani nie je choré a cúvol. Prítomné batoľatá akoby tušili, že v nasledujúcej chvíli príde na rad téma diéty a takticky sa rozkašlali, prípadne rozplakali. Traja adolescenti opäť prevrátili zrak ku stropu a zahĺbili sa do svojich mobilov. Dusno v čakárni prerušila až sestrička s vysokopostaveným hlasom a kamenným výrazom (a rovnako vysokopostavenou a kamennou hruďou) a zavelila: „Chrípkové stavy dovnútra! A vyvetrajte tu, nech tu tí traja pätnásťroční simulanti neochorejú!
