Národné cítenie neznamená deklaratívne hejslováctvo ale reálnu podporu kultúry a samotných regiónov. Žijeme rýchlo, čím ospravedlňujeme svoj nezáujem, priam rezignáciu vo veciach politických a verejnom dianí. A práve to je dôvod slovenského výskytu zvláštneho druhu obstarožných politických subjektov, ktoré už dvanásť, šestnásť...dvadsať rokov nemajú na starosti nič iné, len raz za štyri roky prelepiť bilboardy a pokojne čakať na svoj rozklad....s bonusovým dobrým výhľadom na Bratislavu.
Programové body strán sa už pomaly míňajú...nad novými formami sľubov si lámu hlavy všetky renomované marketingové agentúry, použité už bolo hádam všetko, len aby občan nanovo naletel. Občas sa však vyskytne aj kreatívec z davu daňových poradcov, či iných organizácií, ktorý pošteklí mladistvú verejnosť novým kontroverzným sľubom: „Metla ľudstva do každej domácnosti!“ „Trávu nielen hospodárskym zvieratám!“ a pod.. A keď dôjde sľubová kreativita, zmiznú chleby, zadky, seniori i Tatry z bilboardov, vytasí sa obľúbený kaliber – osočovanie. Tí, v radoch ktorých sa urobili průsery nevedia o ničom, hoci by mali, lebo majú vo vedení inštitúcií ktoré vedia o všetkom svojich ľudí, zato vedia o všetkých průseroch protistrany. Jeden aby si myslel, že každý vlastne vytvára průsery toho druhého, keď vie o nich viac ako sám vinník. Táto šachová partička má obvykle modré a červené figúrky.
Predvolebný marketing je proste odbor hodný vysokoškolskej akreditácie, a politika nesprávne pochopeným cieľom, ktorý vyvoláva averziu, čím ďalej od Bratislavy, tým väčšiu. Aj slnko vychádza z východu na západ...to len v našej krajine sa diaľnice stavajú zo západu na východ. A tak kým bude Bratislava ďalšie štyri roky rásť a robiť celoslovenský problém zo zápchy na prístavnom moste, my máme podľa vlády klepkajúc po stole vyčkávať na termín dokončenia diaľníc, ktorý už v niektorom z minulých štvorročných sľubocykloch neraz odznel.
Sú tu tí, ktorí hovoria o riešeniach, ale nepomenovali víziu. Vyzerá to akoby vám predstavovali svoju talibanskú nevestu – tušíte že pod tým závojom niečo je, a popisujú ju ako bohyňu, avšak neviete či nie je náhodou opásaná dynamitom...
Potom sú takí, ktorí hovoria – „Poznáme cestu“ – nie div, veď mapu predávajú na každej benzínke...avšak nevedia kde je cieľ. Viem že budhisti tvrdia, že samotná cesta je cieľom ale.....my sme katolíci. (väčšina)
Raz mi jeden fajn regionálny politik povedal: „Keď nemáš víziu, ako má vyzerať Slovensko, opäť je to také hodenie kameňa do vody. Kameň padne na dno, kruhy v niekoľkých vlnách zasiahnu pobrežie a opäť je ticho.“ Tak ja pevne verím, že dvanásteho júna ticho nebude. Že všetky hlasy, ktoré môžu sa pripoja, pretože prepadnúť môžete len v škole a škoda je naozaj len toho hlasu, ktorý nezaznie.
