Nebolo to tak dávno, čo som mala priaznivú konšteláciu hviezd na získanie vodičáku. (Inými slovami, skoncovala som s výhovorkami) a ako hrdzavovlasá vodička - doposiaľ chodec, ktorý bol zvyknutý na bláznivé reakcie spoluchodcov ako: odpľutie si do rukáva, prežehnanie sa, či "Uštipni ma! Rýchlo, aby som mala šťastie, vidím ryšavú!" som samozrejme rátala s absolútne bezproblémovým priebehom kurzu a skúšok. Vďaka zvýšenému výskytu strážnych anjelov (inštruktorov) a čisto náhodne nízkemu počtu ďalších možných prekážajúcich vozidiel na cestách (jazdy som mávala ráno o šiestej), bol kurz skutočne bezproblémový a spoliehajúc sa na patričnú dávku šťastia spojeného so šťastným porastom hlavy som bola asi jediná, ktorá mala predvečer skúšky pokojný spánok.
Pohoršenú pohľady zúčastnených, ktorí pochádzali z iných okresov a na pozitívne pôsobenie ryšavých vlasov mali teda aj pochopiteľne opačný výklad ma ale uistili, že to také jednoduché nebude. Všetkú smolu, ktorú som tak bezočivo priniesla, som si vzala aj späť spolu s policajtovým odporúčaním: "S tým chýbajúcim jedným bodom ste mali skrátka smolu, príďte o týždeň.."
Za týždeň som si okrem teórie vsugerovala aj presvedčenie, že ryšaví nosia šťastie a basta! a s víťazoslávnym pocitom som si vypočula svoje meno medzi postupujúcimi. V takejto päťdesiatpäťbodovej eufórii som sa pustila na cvičisko ako prvá a keď som si o pár minút frajersky pod plynom zacúvala do naznačenej garáže, už nebolo pochýb o generáciami overenej povery... Roztrasených násťročných budúcich vodičov som upokojovala, rozptyľovala rôznymi historkami a keďže som sa už videla v tej hnusnej polaroidovej podobe na vytúženom osvedčení, poslala som známym SMS-ku s výstižným: Mám to!
Čo však čert nechcel a staré matere neustále opakovali (nekrič hop kým nepreskočíš), kým prišiel "náš" inštruktor s "našim" autom, zostali sme tam už len posledné tri.....zrzky. Koncentrované šťastie, poviete si, ale to by ste museli vedieť, čo som nevedela ani ja - že tá tretia bola prefarbená a dva koncentrované nositele šťastia sa v jednom spoločnom pôsobisku vzájomne negujú... Do tejto matematiky ešte zarátame Murphyho zákon posledných skúšaných, na ktorých má skúšajúci tradične najviac času....a pohroma je na svete. Dokonca hneď za rohom, na druhej svetelnej do kopca. Kua, kto mal vedieť, že auto sa bez zaradenia jednotky nepohne, ani keby som plynový pedál pribila k podlahe??? Z auta aj zo skúšky som letela s mne už chronicky známym:"...nuž, mali ste skrátka smolu, príďte o týždeň" a už som len stihla zaželať veľa šťastia vystrašenej prefarbenej zrzke sadajúcej za volant...
O týždeň som prišla zamaskovaná šatkou a čiernymi okuliarmi a spoliehajúc sa namiesto povier na overené pozitívne pôsobenie ženských zbraní som hneď inštinktívne obsadila zadné sedadlo vedľa mladého pohľadného policajta. Áno, v tomto smere bol maximálne poverčivý... Mladý roztrasený chalanisko za volantom si určite nikdy neuvedomí, akú megadávku šťastia som mu vtedy priniesla, ale podstatné je, že sa opäť raz naplnilo staré známe: Do tretice všetko dobré...
Fotku zombieho (krava úradníčka stlačila spúšť počas mojej vyjavenej otázky:"To faaakt nebudete retušovať?") spolu s vytúženou kartičkou už mám a snažím sa jazdiť ukážkovo, aby som ju nemusela tasiť pred žiadnou hliadkou. Čo sa však povier týka, myslím, že skutočne neprinášam o nič viac smoly, alebo šťastia ako brunetky... Na plesoch ako organizátor mám však ešte stále najvyššiu predajnosť tombolových lístkov s použitím jediného tajomného marketingového ťahu: "Viete predsa, že ryšaví nosia šťastie" ...
