Idem si rezkým krokom, typickým pre nepriamu úmeru začiatku pracovnej doby a času ranného vstávania, keď mi len tak mimochodom padol zrak na zrekonštruovaný zelený domček v mestskej radovej zástavbe s rozkošnou záhradkou, dvorom plným rozšantených sliepok (skutočne je reč o zvieratách) slovenským čuvačom striehnucim za bránou na poštára .....a na dvore gazda, zohnutý nad kopou dreva... Otočí sa a mne div oči nevypadnú z jamôk...japonec! Švárny japonský junák, 160cm telesnej výšky komplet zaodetej v abibase, rýchlym šmahom ruky kála hŕbu dreva, len tak triesky odskakujú... Hodí na mňa šikmý pohľad, vycerí zuby, biele ako štyri prúžky na šuštiakoch a ďalej sa nerušene venuje načatej tradicionalistickej činnosti...
Prisámbohu, ani káva by ma v to ráno lepšie neprebrala. Len čo som to vyklopila v práci, všetky ženské z administratívy vzdychali pri pomyslení na Xin-Yan-ošíka, odhodlané ísť v ten deň z práce hromadne pešo a pozrieť si fenomén poslovenšteného chlap(ík)a..
Pred garážou dodávka plná textilu, v garáži...haldy plastových autíčoka tankov. Takých tých svetielkujúcich, s nejakou neidentifikovateľnou o oktávu vyššou hymnou, ktorá pri streľbe začne hrať... Nuž, rasizmus a cynizmus národniarov bokom, znežneli sme vočimenšinám, obzvlášť po tom, čo si u nás našli teplé miestečká na investovanie a vychytali tie najlepšie obchodné priestory.A teraz sadajú "do tankoch" oni...
A tak teraz chodievame každý deň do práce peši a so záujmom sledujeme integráciu japonského gazdu, pribúdajúcu hydinu na dvore, kopu dreva, z ktorej neubúda a polemizujeme, či by sme Xin-Yan-ošíka (keďže netušíme, na akej úrovni ovláda našu históriu a mentalitu) predsa len nemali upozorniť, že u nás sa už dávno hádžu pod nohy namiesto hrachu, polená... a spásonosne čakáme na deň, kedy sa dopracuje k otvoreniu svojej prvej slovenskej reštaurácie. Staré mamy majú podľa nášho súkromného trhového prieskumu veľký záujem prilepšiť si niekoľkými jenmi ku dôchodku, ale odmietajú používať do slepačej polievky instantné ryžové rezance. Mňa len mátajú hypotetické obavy, či mi raz náhodou prsnatá krojovaná aziatka neponúkne ku bryndzovým haluškám jazmínový čaj.............?
(Tá pribúdajúca hydina na dvore ma začína znepokojovať v zmysle, či predsa len nejde o teroristu)
