Čo keby sme sa raz prestali hrať na múdrych a splynuli so štatistickým priemerom, ktorý ešte do dnešného dňa verí v nestrannosť médií,( a v niektorých prípadoch možno aj v bociana) a vysvetlili si niektoré problémy...oné...polopatisticky?
Totiž....Keď som sa minule v práci rozčúlila „rozčulom spravodlivým“ nad cca 35 ročným kolegom a jeho „princípom NENENE“ („NEpôjdemvoliť,NEvolímzprincípu,NEzaujímamato“) rozhodla som sa brojiť proti voličovej apatii dostupnými zbraňami a kolegovcov kameramanov a redaktorov som poslala do terénu za bežným občanom urobiť anketu. Jej zmyslom mal byť objektívny pohľad na informovanosť obyvateľa mesta aj mimomesta o samosprávnych krajoch vzhľadom k blížiacim sa voľbám a obavám z katastrofálnej účasti formou odpovedí na štyri otázky:
- Viete do ktorého vyššieho územného celku patríte?
- Kto je jeho predsedom a meno aspoň jedného poslanca
- Poznáte aspoň jednu kompetenciu vyššieho územného celku?
- Pôjdete voliť a viete kedy budú voľby do VUC?
Pre tých, ktorí sa usmievajú už pri čítaní týchto otázok uvádzam, že to dopadlo presne podľa ich úsmevu, hoci to považujem za tragikomédiu... z odpovedí totiž vyplynulo rozdelenie do nasledovných skupín:
- pod pojmom župan ešte stále rozumieme „afterkúpací“ odev
- ta hej, my na ješeň tyž robime jabluka v župane
- potešujúci údaj – 97% vedelo do ktorého kraja patrí
- cca 8 ľudí z cca 100 vedelo meno predsedu
- 1 zastavená respondentka vedela aj meno jednej poslankyne!! (ako vyplynulo neskôr z pokračovania jej odpovede – je to jej susedka)
- „ne nepujdzem volic, nebudzem podporovac lajdactvo“/ nie, nechystám sa voliť
- najväčšiu skupinu tvorili neverbálne prejavy pozostávajúce z dvihnutých obočí, gúľania očami, a citosloviec: „hmmm, eee, ehm, haa?“
avšak, čo neprekvapilo po dvoch prebehnutých volebných obdobiach najviac, je nedostatočné povedomie strednej sociálnej a strednej a nízkej vekovej vrstvy o samotných župách, o ich kompetenciách, o správach a výstupoch ich činností o osvete, resp. dákom marketingu propagujúcom ich činnosť a celkovo o komunikácii s občanom. Pred voľbami sa to prirodzene jemne zmenilo, avšak stále neatraktívnou formou politických zahmlievajúcich eufemizmov a náročných politologických výrazov, na ktoré bežný občan nereaguje. Namiesto toho aby si povedzme VUC-ky brali príklad z činnosti marketingových agentúr a inšpirovali sa napr. reklamami na „Bojovníkov proti kríze“ – tož hravou formou predvedený princíp makro a mikroekonomiky, (nehovorím, že bol dobrý, bol proste hravý) sa politici siahodlho a zložito vyjadrujú o „potrebe regionálnej kooperácie a vybudovania štruktúr“, o „podieľaní sa VUC na zabezpečovaní vyváženého hospodárskeho a sociálneho rozvoja krajov“ ....oné...nepochopiteľné...
Verím, že krajskí páni majú dáke marketingové svedomie a pri najbližšom koncipovaní predvolebných sľubov budú myslieť aj na formu ich podania, lebo novodobému voličovi už nestačí morálna povinnosť, moderný volič potrebuje sakra dobrý dôvod..
