Komentár: Prečo nie je západný Balkán našou zahraničnoupolitickou prioritou, a prečo by ňou mal byť

Región západného Balkánu – tvorený štátmi Albánsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Kosovo (ktoré Slovensko neuznáva ako samostatný štát) – je región juhovýchodnej Európy. Napriek tomu, že štáty západného Balkánu sú súčasťou Európy, nie sú súčasťou Európskej únie, aj keď sa o to už roky usilujú. Dôvod ich spomaleného pridruženia k EÚ spočíva najmä v nedostatočných reformách vo viacerých oblastiach, ale aj v nedoriešených susedských záležitostiach. Tým najväčším spomedzi kategórie “susedské spory” je jednoznačne vzťah a usporiadanie medzi Prištinou a Belehradom. Susedské napätie a vzťahy, by však boli na samostatný komentár, možno aj dva či tri.. Aby som však nebola nespravodlivá, istú mieru viny na spomalenom rozšírení EÚ o krajiny západného Balkánu majú určite aj súčasné členské štáty Únie. V rámci EÚ nie je jednotný názor na to, ktoré krajiny západného Balkánu prijať, kedy a za akých podmienok. Viaceré členské štáty Únie opakovane blokovali prístupové rokovania s niektorými západobalkánskymi štátmi (pozn.: Francúzsko, Dánsko a Holandsko blokovali začatie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom). Takéto rozhodnutia a signály od členských štátov EÚ smerom ku kandidátskym (potenciálne kandidátskym) štátom západného Balkánu vytvárajú negatívny pocit a nálady. Tie sa viackrát premietli aj v rôznych prieskumoch. Kým napríklad v Bosne a Hercegovine je ochota občanov vstúpiť do EÚ stále (tradične) vysoká, pri otázke, či vidia nejaký pokrok smerom bližšie k členstvu/prípadne či majú pocit, že sa veci hýbu vpred, veľké percento ľudí odpovedá negatívne. Narastá teda v krajinách západného Balkánu (oprávnený) skepticizmus – avšak nie voči členstvu ako takému, ale skôr voči viere, že sa tieto štáty vôbec niekedy stanú súčasťou Európskej únie. Na druhú stranu, veľké množstvo mladých ľudí z regiónu odchádza práve do členských štátov EÚ za štúdiom/za prácou, alebo sa v rámci svojich domovských krajín zapájajú do mnohých projektov a aktivít, ktoré Európska únia financuje.

Vrátim sa ale k nadpisu – prečo nie je západný Balkán našou (slovenskou) zahraničnoupolitickou prirotou, a prečo by ňou mal byť? Je pravdou, že tento región rozhodne nepatrí k najbohatším častiam sveta, avšak úplne ho ekonomicky odpísať by bola chyba. Od 90. rokov, kedy v regióne zúrila vojna sa mnoho vecí skutočne zmenilo a viaceré západobalkánske krajiny sa oproti vojnovým rokom posunuli vpred. Vojna významne zasiahla ekonomicky relatívne silnú Juhosláviu, ktorá sa koncom 90. rokov minulého storočia rozpadla. Odvtedy sa krajiny síce nedostali do ekonomického rozkvetu (ak sa na to pozeráme z pohľadu priemeru EÚ), avšak oproti povojnovým rokom sa krajiny jednoznačne posunuli. Podľa pravidelnej ekonomickej správy Svetovej banky z jesene 2022, dosiahla úroveň zamestnanosti vo viacerých krajinách tohto regiónu do polovice roka 2022 historické maximá, a zároveň nezamestnanosť v regióne dosiahla historické minimum. Napriek tomu, že ani jeden zo štátov západného Balkánu v súčasnosti ešte nie je členom Európskej únie, ekonomická integrácia týchto dvoch blokov sa už dávnejšie rozbehla, čo bolo aj dôvodom naštartovania ekonomického rastu regiónu. Toto tvrdenie podporuje aj fakt, že viac ako 50% exportu krajín tohto regiónu putuje do EÚ. Vo všeobecnosti je EÚ (a jej jednotný trh) dlhodobo dominantným hráčom v oblasti exportu tovarov a služieb z krajín západného Balkánu. Môžeme teda tvrdiť, že bezpečnostne, strategicky ale i ekonomicky je pre nás tento región dôležitý. Nielen pre Európsku úniu ako celok, ale i pre Slovensko. Slovenská ekonomika sama o sebe nepatrí medzi najväčšie ekonomiky v Európe, avšak ak sa vieme niekde presadiť, je to práve tento región. Uplatniť sa v Nemecku či Francúzsku je pre náš štát omnoho náročnejšie, ako v krajinách západného Balkánu. I svetoví hráči ako napríklad Čína, Turecko či Rusko pochopili, že západný Balkán je strategicky dôležitý, a preto prostredníctvom masívnych investícií zvyšujú svoj vplyv a postavenie v regióne.

Slovensko je tradične považované za krajinu, ktorá podporuje diskusie s krajinami západného Balkánu vzhľadom na jeho strategickú geopolitickú polohu, ako aj príležitosť na hospodársku či sociálnu spoluprácu. Niekedy to však môže budiť dojem, že tradičná podpora je už len akousi povinnou jazdou a nie úprimnou snahou či záujmom o nadviazanie lepších (najmä ekonomických, ale i sociálnych) vzťahov. Problémom u nás je aj to, že máme nedostatok odborných kapacít, ktoré by mohli deklarovanú prioritizáciu tohto regiónu v rámci slovenskej zahraničnej politiky skutočne naplniť. Tak ako Slovensko tak i Európska únia považuje západný Balkán za jedno zo svojich zahraničnopolitických priorít – avšak nikdy nie ako prioritu číslo jeden, nakoľko vždy boli iné udalosti a regióny na rebíčku priorít vyššie. Môže to znieť akokoľvek nevďačne zo strany západobalkánskych štátov, avšak ak Európska únia a jej členské štáty nevyvinú väčšie úsilie a snahu o zisk dominantného postavenia v rámi tohto regiónu, prevahu budú mať štáty ako Čína, Rusko, Turecko či Saudská Arábia, ktoré sa tu dlhodobo rôznymi spôsobmi snažia upevniť svoju pozíciu. Prosperujúce a bezpečné susedstvo musí byť prioritou pre Európsku úniu a jej členské štáty, nakoľko súčasná vojna na Ukrajine nám ukazuje, ako veľmi vie ozbrojený konflikt negatívne ovplyvniť nielen konkrétnu krajinu, ale aj celý kontinent a v podstate celý svet. Či už ekonomicky, humanitárne alebo bezpečnostne.