reklama

List pánovi ministrovi Gajdošovi... žiadosť o "frčky"

Vážený pán minister Ing. Peter Gajdoš. Úvodom by som Vás chcela srdečne pozdraviť a popriať Vám veľa síl v boji proti všetkým tým, ktorí sú proti Vám.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

A pritom viem, že Vy to všetko robíte zo srdca, z Vašej pozície, z Vášho presvedčenia a vedomia, aby sa náš "demokratický" a "právny" štát ďalej krásne rozvíjal, prekvital, aby bolo čím ďalej tým viac spokojných politikov, ministrov, poslancov...

Rada by som Vás požiadala, keďže to nechcem robiť za chrbtom našich občanov, chcem aby to všetci vedeli, aby Vám to potom "nevykrikovali", o hodnosť kapitána, alebo viete čo? NIE, nemusím mať kapitána, stačí mi hodnosť poručík, keďže nie som náročná... Prečo som sa tak rozhodla, prečo po tom tak túžim?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred ukončením základnej školy, keďže som bola z dediny a moji rodičia boli obyčajní ľudia, ktorí si na všetko čo sme mali zarobili vlastnými rukami, v živote nemali pôžičku a aj tak sme mali s bratom všetko, nič nám nechýbalo, nevedeli chodiť v tom, ako to bolo v tej dobe. Rodičia vybavovali deťom školy, atd. V tej dobe to robili polkami svíň, kačicami, sliepkami a inými "darmi", ktorými svoje deti dostali na školy, kam chceli oni. Moji rodičia boli poctiví a hlúpo verili, že svet, resp. Slovensko je iné, a že veci, ktoré chceš, si musíš poctivo zaslúžiť, zarobiť...

Mojím snom už od základnej školy bolo robiť v policajnom zbore. A tak, keďže som bola "čierna ovca" rodiny, som sa na drzovku vybrala na riaditeľstvo PZ, kde som si dala zavolať pána personalistu, že ho teda požiadam o pomoc, ako mám postupovať v prípade, že chcem byť policajtkou. Pán policajt /personalista/ došiel na vrátnicu. Najprv som dostala troška strach, keď som videla prichádzajúceho "obra", t.j. hovadsky veľké pivné brucho, bravčový ksycht, porád prontový od tlstoty, teda krajšie povedané "zavalitý malý sud", ktorý sa ma odporným, teda možno on si myslel asertívnym hlasom opýtal čo od neho chcem. Povedala som mu, že by som sa rada informovala o postupoch, ak chcem byť policajtkou. Vtedy si ma pán "obor" obhliadol z hora nadol a z dola nahor, podotýkam bol nižší odo mňa a ešte "asertívnejším" hlasom sa ma opýtal "Moja ty chceš byť policajtkou? Šak si tlstá. Čo by si tu tak robila?" Jeho odpoveď ma mierne otriasla, na to v sekunde došlo sklamanie a v ďalšej sekunde hnev a tak som mu odpovedala, "No predsa to čo Vy? Veď tiež nepatríte medzi športovú elitu." Na to sa pán "obor" na mňa "oboril", spustil na mňa ďalšiu spŕšku "asertívnych" slov, na čo som samozrejme oponovala a tak sa náš rozhovor skončil tým, že som v podstate drzaňa, ktorá si dovolila oponovať, teda "papuľovať"... Domov som odišla v zúfalom stave, že som neuspela. A tak som sa teda potom dostala na školu, nie tam kde som chcela ja, alebo moji rodičia, ale tam kde ostalo voľné miesto, keďže som sa nedostala ani na školu kde som robila príjimačky, pretože som prevýšila počet príjimaných 100 kusov na 101.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Roky plynuli, ja som dokončila stavebnú priemyslovku, ktorá mi bola na nič v tom období, keďže vtedy sa začal boom rozkrádania, slovami iných "zveľaďovania", nášho "demokratického" a "právneho" štátu. No ja som sa nevzdávala, bojovala som... Pred 11 rokmi som si dala prihlášku na mestskú políciu. Na moje potešenie ma pozvali na pohovor, ktorý pozostával z dvoch častí. Psychotesty a potom, ak by som prešla, pretože postupne po jednotlivých psychotestoch sa počet uchádzačov zmenšoval, mal byť osobný pohovor. Predstavte si pán minister, bola som skvelá! Dostala som sa do poslednej trojky, z cca. 25 uchádzačov, pretože si to nepamätám presne, odpusťte mi pán minister prosím, ak neuvádzam presný počet. Aaaaa, ako to dopadlo? Z nás troch, t.j. ja, mladší chlapec odo mňa a starší pán odo mňa, nakoniec vybrali staršieho pána, na moje počudovanie. Ďalšie sklamanie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V poslednom období však polícia nie je to čo bola kedysi, resp. vnímam ju inak ako v mojom mladom veku. Darmo majú chlapci na autách napísané "POMÁHAŤ A CHRÁNIŤ", všetko je inak, ale s tým Vás zaťažovať nebudem, pretože Vy určite sám najlepšie viete a poznáte ako to tam "chodí".

A tak som sa posledné štyri roky zamilovala do SIS. Áno pán minister, dobre čítate, zbožňujem SIS-ku. Milujem, obdivujem, lipnem na etickom kódexe tejto služby kde, citujem:

"Jej sofistikované ľudské zdroje a technické prostriedky, vedomostný potenciál a praktické skúsenosti vytvárajú predpoklady na dosahovanie cieľov a napĺňanie účelu, na ktorý bola spravodajská služba zriadená: zabezpečenie spravodajskej ochrany Slovenskej republiky a jej občanov." 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak krásne to majú napísané. Nehovoriac o ich hodnotách a princípoch príslušníkov spravodajskej služby, kde nepochybujem, že ich všetci dodržiavajú, že sú múdri, inteligentní, analyticky a logicky zmýšľajúci ľudia. A hlavne im ide o dobro všetkých nás občanov. Odpusťte pán minister, zas musím citovať... 

"Základné hodnotové kritéria činnosti príslušníkov spravodajskej služby reprezentujú tieto princípy:

- ochrana a presadzovanie národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky,
- zákonnosť,
- dodržiavanie základných práv a slobôd,
- profesionalita,
- politická neutralita,
- humanita,
- lojalita,
- zodpovednosť.

Príslušníci spravodajskej služby, vedomí si svojich úloh a poslania, ktorých podstatou je ochrana záujmov Slovenskej republiky a bezvýhradná služba týmto hodnotám, založeným na úcte a rešpekte k ľudským právam, uznávajú a stotožňujú sa s uvedenými princípmi, ktoré budú dodržiavať, riadiť sa nimi vždy a za akýchkoľvek okolností." 

Keď si predstavím, že môj sen z detstva by sa naplnil, juuuj, to by bolo sveta žiť. Žiaľ, moja milovaná SIS-ka oficiálne a momentálne prijíma len chyžnú/upratovačku. Verte mi pán minister, tak rada by som dala žiadosť na túto ponuku, žiaľ nemôžem. Oni chcú len základné vzdelanie, ja mám maturitu. A po druhé, toto mojej milovanej maminke urobiť nemôžem, aby som bola len upratovačka, pretože ona mi stále vravela nech sa učím, aby som mala dobrú prácu niekde v kancelárii. 

Všetko je to tak krásne pán minister, no ja zas nemám šancu. Nikdy som nemala možnosť stať sa členkou maltézskych rytierov, resp. ich rádu a čo je najhoršie nemám ani žiadnu hodnosť, o ktorú Vás práve preto žiadam, keďže mi nič z toho nebolo dopriate.

A nakoniec by som Vás rada poprosila, keďže to spolu "ťaháte" aj s pánmi Ficom, Kaliňákom, prihovorte sa za mňa aj o nejaký ten bytík na Radvanskej ulici v BONAPARTE, keďže sa hovorilo o tom, že "aby byty zbytočne nestáli neobývané", ja si budem platiť nejaký ten symbolický nájom. Veď teraz platím za prenájom jednoizbového neprerobeného bytu, ešte so starými tapetami, betónovou podlahou 400 eur, no nezaplatím niečo symbolické v BONAPARTE? Viete, už keď bude hodnosť, čo verím, že ju od Vás dostanem, tak už by sa patrilo aj nejaké slušnejšie bývanie. 

Predstavte si so mnou pán minister napr. túto moju adresu:

por. Iveta Kmeťová

BONAPARTE

Radvanská ulica

Bratislava

No nie je to krásne? 

Vážený pán minister, ja verím a viem, že Slovenská republika patrí k vyspelým demokratickým krajinám, nepochybujúc o Vás, Vašich rozkazoch, ktoré sa plnia a nediskutuje sa o nich, dajte jeden "rozkaz" v môj prospech, aby sa mi konečne splnil môj sen a žila som spokojný život, spokojného človeka, v spokojnom demokratickom, právnom štáte. Ďakujem Vám vopred veľmi pekne.

S pozdravom 

Iveta Kmeťová

Iveta Kmeťová

Iveta Kmeťová

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  1x

"Istota, že niektorí sú inteligentnejší než tí ostatní, je povážlivá už preto, lebo to isté si okrem nich myslí množstvo hlupákov..." Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu