Najprv Vám poviem aká som, pretože aj ja mám svoje muchy. Som tvrdohlavá a čo na srdci to na jazyku. No vždy si viem zastať slabšieho a snažím sa pomôcť každému, kto ma o to požiada.
Je to skoro rok, kedy som nabrala všetku silu a povedala DOSŤ.
Uspávala som môjho malého syna v izbe, keď v tom som počula veľkú ranu a plač. Keď som prišla do obývačky našla som tam sedieť svojho muža. Po opýtaní čo sa stalo povedal “NIČ”. Išla som za dcérou do izby a našla som ju plakať s napuchnutou nohou. Povedala mi, že dávala do umývačky hlasno riad a na to sa môj muž nahneval chytil ju pod krk a hodil na stolík.
(S mužom som bola 11 rokov a bitku od neho som dostávala pravidelne, prvý krát to bol prasknutý bubienok, ruka, noha, zlomené rebrá, dokopal ma v tehotenstve a prišla som o dieťa…Vždy to bolo o tom, že sa to už nestane a PREPÁČ.)
Myslím, že teraz ma každá mamička pochopí, pretože čo by som bola za matku, ak by som na takéto niečo mužovi nič nepovedala. Aj keď som už popredu vedela, že dostanem bitku…
Začal ma biť, päsťami a následne mi obúchal hlavu o stenu… Nikdy nezabudnem na ten jeho úsmev, keď ma bil....
(Začala som v tom čase chodiť na sebaobranu a myslela som si, že mi to pomôže, ale poviem vám proti silnejšiemu chlapovi, som nemala žiadnu šancu).
Nabrala som silu a zavolala políciu, ktorá mojej dcére a mne volala záchranku a tá nás odviezla do nemocnice. Kde ošetrovali moju dcéru a mne zašívali hlavu.
Čo robil môj muž, keď sme boli v nemocnici? “balil si všetky doklady, bločky od nášho spoločného majetku” lebo takto ho hrýzlo svedomie za to čo urobil.
Za pár dní mi zavolal a prosil ma aby dcéra na polícii povedala, že si to vymyslela a ja som všetko stiahla. Keď som povedala NIE, začalo zháňanie svedkov a ohováranie, ktoré trvá do dnešného dňa.
Môj EX-manžel J.M. má do dnešného dňa zákaz priblíženia a POLÍCIA VYŠETRUJE UŽ ROK… Áno, jeden rok, kedy on chodí po slobode, manipuluje, ohovára a ničí mi naďalej život. Jeho mamička ma stihla opľuť a vyfackať… bez hanby pred mojím synom a jej vnukom.
Neviem či sa niekedy dočkám a budem mať konečne pokoj...
Myslela som si, že ak naberiem poslednú silu a zavolám políciu, tým sa to skončí. Nie, neskončí začína ďalšie peklo. A nie len pre mňa, ale aj pre ľudí ktorým na mne záleží a pomáhajú mi. Neni to pre nich ľahké, ale o to viac si to vážim a ĎAKUJEM IM Z CELÉHO SRDCA.
Zaujímalo by ma čo robí polícia ROK??!!! Dokedy čakajú???? Kým sa nestane to, že Simonu si jej ex počká a niekde ju "zakole"??!!! Takto si my tu žijeme... kde právo a spravodlivosť sú slepé!!!!
