Niekedy len tak premýšlam o naozaj sprostostiach. To by jeden nepovedal o čom všetkom sa dá premýšlať. No naozaj aj o tej nesmrteľnosti chrústa. Ako sa to často žartovne hovorí. Ale ja by som aj to dokázala. Niekedy ma uďivuje ako z takého malého semienka dokáže vyrásť strom, kvet či krík. No nie je to úžasné? A popri tom mojom rozmýšlaní často príďem k otázke či mám skutočných priaťeľov. Nemám teraz na mysli kamarátov. Tých ma každý dosť. Stretávaťe ich deňne na ulici, v kine či v škole. No tí skutoční priaťeľia sú tí o ktorýh viete aj bez toho, aby ste ich videli každý deň. Sú to tí, ktorí vám pomôžu bez toho aby ste im niečo vysvetlovali a bez toho, aby sa na niečo pýtali. A presňe takých ja mám. No nie je ich veľa. Ale pre mňa znamenajú viac ako všetci ostatní kamaráti. Mám ich asi 7. A som naozaj šťastná, že ich mám. Bez nich by som asi ani ja nebola. Pretože oni zo mňa robia to čím som. Vždy mi poradia, pomôžu, vipočujú si ma. No nikdy mi nezaklamú. Vždy mi povedia úprimnu pravdu aj keď by ma to mohlo zamrzieť. No nezamrzí pretože viem, že to myslia dobre. Nikdy sa nenudíme. Večne si najďeme niečo načom sa dokážeme poriadne zasmiať. Či si z toho urobiť srandu aj keď to iným pripadá nudné. Dokážeme sa dlhé hodiny ropzprávať a vždy je očom. To naozaj dokaážete len s priateľmi. Tak teraz poriadňe popremýšľajte a zistite kto je naozaj váš priateľ a kto sa naňho len hrá.
